Zmanipulovanie analýzy PPP-projektov ... podľo policie podvod, ale vraj "nevznikla škoda" .... emisie vraj škoda vznikla ... ale nevie sa kto za to môže : ) ... a ficovu nahrávku skopol prokurátor bez prešetrenia.....
Samozrejme .. kto nechce .. nevidí ...
shark
8. Francev Vladimír, Československé tankové síly 1945-1992, Grada publishing, 2012.
9. Bajzíková Anna, Obranný priemysel a zbrojenie – fenomén štátneho sektoru (prípad Československa a Českej republiky), Univerzita Karlova v Praze, Fakulta sociálních věd, Institut ekonomických studií, Bakalárska práca, Praha 2009.
10. Štaigl Jan, Turza Peter, Vojenská História, Zbrojná výroba na Slovensku v rokoch 1969-1992, časopis Vojenská história.
11. Štaigl Jan, Štefanský Michal, Vojenské dejiny Slovenska VI. Zväzok 1945-1968, Magnet Press, 2007.
shark
ZDROJE:
1. Zubko Štefa, Zubko Juraj, Obrnená technika 1944-2001 výroba v Slovenskej republike, Magnet Press Slovakia, 2002.
2. Hofman Jiří, Baur Jan, Tajemství riadiotechnického pátrače Tamara, Nakladatelství Sdělovací technika, Praha 2003.
3. Vopat Zdeněk a kol., Konštrukta Trenčín, Magnet Press Slovakia, RESS Senica 2000.
4. Komárek Valtr a kol., Prognóza a program, Academia Praha1990.
5. Zídek Petr, Sieber Kerel, Československo a Blízky východ v letech 1948-1989, Praha 2009.
6. Zídek Petr, Sieber Kerel, Československo a subsaharská Afrika východ v letech 1948-1989, Praha 2007.
7. Krč Miroslav a kol., Vojenské výdaje v letech studené války a po jejím skončení, Praha 2000.
shark
Toto nájdeš len na mojom PC ... a ešte u pár ľudí čo som im to poslal ...
Autorské práva neoznávam, takže to na tú wiki kľudne môžeš zavesiť ....
shark
Ešte pridávam tabulku číslo 6.
Tabuľka č.6
Rozdielové ukazovatele vývozu
Roky 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989
Vývoz do socialistických krajín
Civilná strojárenská výroba 1,24 1,29 1,32 1,36 1,35 1,27 1,33
Špeci álna technika 1,03 1,13 1,13 1,2 1,24 1,17 1,24
Vývoz do nesocialistických krajín
Civilná strojárenská výroba 1,02 1,02 1 1,03 1 1,06 1,1
Špeciálna technika 1,65 1,91 1,81 1,64 1,46 1,53 1,52
shark
Ak bola v dobrom stave, tak cena nebola zlá. Inak nie je problém nejakú kúpiť ... len musíš byť registrovaný v nejakom historickom klube. Ak chceš kúpiť zo zahraničia ... tak rátaj tak 20 tis. € na všetky "papiere" a marže prostredníkov - lebo súkromné osoby si nemôžu kúpiť tank od druhej súkromnej osoby. Oficálne to kúpi jedna firma z licenciou na vývoz zbraní a predá druhej - každá chce profit.
Ale je lacnejšia a jednodchšia cesta. Skočíš do Piešťanského múzea a dohodneš si zapožičanie exponátu na nejaký čas. Je to zadarmo ... samozrejme v "zadramo" je kompletná rekonštrukcia .. a tá nie je lacná.
shark
Fíha ...to je rýchlosť .... nie, že by som chcel riešiť problémy toho poloblázna ... ale v prípade zlodejiny Smeru som o takejto rýchlosti nepočul ... skôr počuť len vytáčky prečo sa to nedá .. a vlastne sa nič nestalo ...
shark
Platobná disciplína mnohých našich veľkých odberateľov bola nízka a v koncom roku 1990 boli už mnohí naši odberatelia mali už veľké pohľadávky po lehote splatnosti. Hodnota celkových vývozných pohľadávok ČSSR v roku 1990 bola pri niektorých krajinách veľmi vysoká: Sýria – viac ako 1 mld. USD (z toho špeciál 750 mil. USD), Irak – 400 mil. USD, Líbya – 156 mil. USD, Alžírsko – 37 mil. USD.
shark
Exportovala sa samozrejme i technika z výzbroje Československej ľudovej armády. Tento prínos bol však pre ČSR/ČSSR prakticky nulový. V tom lepšom prípade armáda obratom nakúpila novú techniku a teda to nebol prínos pre štátny rozpočet. V tom horšom to bola „bratská pomoc“, ktorá bola bezplatná. Najväčšou dodávkou bezplatnej pomoci bola pre Sýriu po prehratej vojne v roku 1973 s Izraelom, kedy čs. strana dodala bezplatne 93 tankov T-54AR.
Už z podielu zákazníkov ťažkých zbraní je jasné, že dobre zarobiť sme mohli len z asi 20 % počtu vyvezených do nesocialistických krajín, kde neboli také veľké obmedzenia. Samozrejme hlavne v prípade, keď to ZSSR nechcel od nás v rámci „bratskej“ pomoci dodávky za netrhové ceny.
shark
Rozdiel efektivity vývozu sa dá ľahko demonštrovať podľa vývozu bojových vozidiel pechoty v rokoch 1981-1985. Do socialistických štátov sa ich vyviezlo asi 3 748 so stratou 1,24 mld. Kčs a do nesocialistických asi 1 318 ks a zisk bol 2,3456 mld. Kčs. Celkový zisk v siedmej päťročnici tak predstavoval 1,105 mld. Kčs.
Najlepším zákazníkom našich ťažkých zbraní bola jednoznačne Líbya, ktorá bola z krajín rozvojového sveta z dôvodu ropného bohatstva najsolventnejšia. Export zahrňoval napríklad 905 ks tankov T-55A, 348 ks T-55AK, 84 ks VT-55A, 50 ks MT-55A, 50 ks JVBT-55A, 50 ks T-72M, 100 ks OT-62, 760 ks BVP-1, 72 ks húfnic DANA a mnoho iných zbraní. Koncom 80-tich rokov však i tento zákazník prestával byť plne spoľahlivý a mal problém s platbami za dodané zbrane.
shark
V praxi sa vyskytovali až absurdné prípady pomoci. V roku 1956 bol podpísaný kontrakt s Jemenom na dodávku zbraní za 87 mil. v rátane 15 ks tankov T-34/85 a 50 ks samohybných diel SD-100, ale ČSR malo dostať len 30 % tejto ceny a i tá mala byť splatená za 10 rokov s jednopercentným úrokom. Tento „výhodný“ obchod bol pridelený zo strany ZSSR a čs. vedenie ho muselo splniť i keď samo si bolo vedomé ekonomickej absurdnosti obchodu, resp. skôr daru. Okrem toho sovietska strana požadovala v rámci kontraktu i „poskytnutie širokej technickej podpory vo forme dodávok opravárenských kapacít, vyslanie čs. inštruktorov na výcvik a i dodanie výrobnej linky na výrobu ručných zbraní“. Najväčšou starosťou bolo tento obchod utajiť pred ostatnými zákazníkmi, lebo takéto obchody si čs. strana veľmi dovoliť nemohla, hlavne po tom čo „priateľský“ Jemen uhradil len prvú splátku a tým platby skončili i napriek pokračujúcej vojenskej pomoci, ale už bez vývozu ťažkých zbraní.
shark
Okrem toho mali výrobcovia špeciálnej techniky i iné výhody, napr. úprava normatívneho zisku či rýchlejšie odpisovanie majetku. Niet sa preto čo čudovať, že podniky sa snažili skôr rozvíjať „špeciál“ ako civilnú výrobu.
Len pri vývoze do kapitalistických krajín sa uplatňovali tržné princípy, lebo sa samozrejme na medzinárodnom trhu inak ani podnikať nedalo. Tam nebol teoreticky problém zarobiť vývozom pomerne kvalitných ťažkých zbraní.
V praxi sa však uplatňovali rôzne politicky motivované zvýhodnenia vybraných „priateľských“ režimov a to hlavne formou dlhodobých úverov poskytnutých čs. stranou, ktoré sa však často nesplácali a tak bol zisk viac menej iluzórny.
shark
Cena pre spojencov mala byť stanovená podľa zásad dohodnutých v RVHP „očistená od „konjunkturálnych vplyvov“ a spriemerovaná na päťročné plánovacie obdobie. Existoval tlak u všetkých výrobkov vyrábaných na základe sovietskej licencie (a to bola väčšina ťažkej techniky vyrábanej na Slovensku) na to, aby úroveň týchto cien bola prispôsobená sovietskej cenovej hladine.
Nízke nákladové ceny obrovskej sovietskej zbrojnej produkcie bola formou tzv. doporučením Stálej komisie RVHP pre obranný priemysel vnucovaná všetkým členským krajinám. Celá výroba na základe sovietskych licencií sa tak stávala často stratová. Podľa vtedajších analýz čs. strany by mali byť ceny vyššie 1,7 – 3 krát. Toto však bol problém štátu, ktorý dorovnával cenu výrobcovi. Samotné výrobné podniky dostali zaplatené všetko v rátane zisku.
shark
A aký bol ekonomický prínos pre Slovensko, resp. ČSSR ?
Odpoveď nie je taká jednoduchá ako by sa mohlo zdať. Dodávky pre vlastnú armádu samozrejme štátu nič nezarobia, maximálne môžu ušetriť náklady na nákup vlastnej techniky. Vývoz sa delil na dve časti. Vývoz do socialistických krajín, prevažne štátov Varšavskej zmluvy a do kapitalistických krajín. Cena sa určovala v rámci socialistického plánovania pomocou tzv. rozdielového ukazovateľa. Ten znamenal pomer medzi výrobnou a predajnou cenou. Ak bol menší ako 1, tak znamenal exportné dotácie, napr. automobily Škoda sa v 80-tich rokoch vyvážali z rozdielovým ukazovateľom 0,6, čo znamenalo, že 40 % jej výrobnej ceny dotoval štát. Zmysel to malo samozrejme len v socialistickom netrhovom hospodárstve – išlo o valuty. Naopak napríklad vyvážený sofistikovaný elektronický pasívny pátrač TAMARA i jeho predchodca RAMONA mal rozdielový ukazovateľ 2,5. Približný obraz o týchto ukazovateľoch dáva tabuľka č.6.
shark
OT-810 1958-1962 1500 1500 100,00% 0 0,00% 0 0,00%
OT-62 1962-1972 2641 954 36,12% 120 4,54% 1567 5 9,33%
BVP-1 1968-1987 17295 1672 9,67% 14223 82,2 4% 1400 8,09%
AMB-1 (sanitné BVP) 1985-1989 256 0 0,00% 0 0,00% 256 100,00%
VP V (vyslobodzovacie BVP) 1985-1989 253 200 79,05% 0 0,00% 53 20,95%
B ÚRKA3(BVP s reproduktorom) 1987 15 15 100,00% 0 0,00% 0 0,00%
BPzV SVATAVA (prieskumné) 1988-1989 80 80 100,00% 0 0,00% 0 0, 00%
BVP-1K (veliteľské) 1981-1989 402 402 100,00% 0 0,00% 0 0,00%
MP-31 (veliteľsko-štábne BVP) 1984-1988 160 0 0,00% 160 100,00% 0 0,00%
BV P-2 1987-1989 344 250 72,67% 94 27,33% 0 0,00%
OT ,BVP - SÚČET 22946 5073 22,11% 14597 63,61% 3276 14,28%
152 mm ShKH vz.77 DANA 1970-1989 672 410 61,01% 190 28,27% 72 10,71%
RM vz.70 GRAD (raketomet) 1970-1989 830 456 54,94% 286 34,46% 88 10,60%
120mmShM PRAM/S (mínomet) 1989 8 8 100,00% 0 0,00% 0 0,00%
DELOS TRELECTVO - SÚČET 1510 874 57,88% 476 31,52% 160 10,60%
SPOLU 44742 13595 30,39% 21701 48,50% 9496 21,22%
shark
T-72 1981-1985 556 303 54,50% 253 45,50% 0 0,00%
T-72M 1985-1986 251 176 70,12% 75 29,88% 50 19,92%
T-72MK (veliteľský) 1985-1986 26 18 69,23% 8 30,77% 0 0 ,00%
T-72M1 1986-1991 713 276 38,71% 122 17,11% 3 15 44,18%
T-72M1K (veliteľský) 1987-1989 28 13 46,43% 15 53,57% 0 0,00%
VT-72B (vyslobodzovací) 1988-1991 70 30 42,86% 40 57,14% 0 0,00%
TANKY - SÚČET 20286 7648 37,70% 6628 32,67% 6060 29,87%
shark
T-55A 1967-1982 6288 1406 22,36% 1809 28,77% 3073 48,87%
T-55AK (veliteľský) 1970-1980 897 90 10,03% 72 8,03% 73 5 81,94%
T-55AK1 (veliteľský) 1968-1980 130 0 0,00% 130 100,00% 0 0,00%
VT-55A (vyslobodzovací) 1968-1983 1820 440 24,18% 989 54 ,34% 391 21,48%
VT-55KS (vyslobodzovací) 1970-1973 501 0 0,00% 301 60,08% 200 39,92%
MT-55A (mostný) 1969-1983 1278 213 16,67% 875 68,47% 190 14,87%
MT-55KS (mostný) 1971-1983 183 0 0,00% 0 0,00% 183 100,00 %
MT-55 podvozok 1968-1980 301 0 0,00% 301 100,00% 0 0,00%
JVBT-55A (žeriavový) 1971-1983 508 0 0,00% 320 62,99% 188 37,01%
JVBT-55KS (žeriavový) 1973-1980 172 0 0,00% 0 0,00% 172 10 0,00%
shark
Ešte jedna moja tabulka - nie je to na 100 % podklady sa niekedy rozchádzajú ale cca by tom mohlo byť:
Výroba ťažkej obrnenej techniky na Slovensku (1952-1989):
ČSĽA - Československá ľudová armáda, SS-socialistické štáty, NS - nesocialistické štáty
Technika Výroba Počet ČSĽA Export-SS Export-NS
T-34/85 1952-1956 1785 706 39,55% 652 36,53% 427 23,92%
SD-100 (samohybný kanón) 1954-1957 641 355 55,38% 150 23,40% 136 21 ,22%
VT-34 (vyslobodzovací) 1961-1963 285 285 100,00% 0 0,00 % 0 0,00%
MT-34 (mostný) 1961-1963 126 126 100,00% 0 0,00% 0 0,00 %
JT-34 (žeriavový) 1962-1966 150 150 100,00% 0 0,00% 0 0,00%
T-54A 1957-1961 1149 1149 100,00% 0 0,00% 0 0,00%
T-54AR 1961-1964 1176 1100 93,54% 76 6,46% 0 0,00%
T-54ARK (veliteľský) 1961-1963 125 125 100,00% 0 0,00% 0 0,00%
T-55 1964-1967 1127 687 60,96% 440 39,04% 0 0,00%
shark
Najvyššie hodnoty vo vývoze i dovoze do a z bývalých socialistických rozvojových krajín boli dosiahnuté v roku 1986. Vrcholným bodom zbrojnej výroby v Československu bol však až rok 1987. Jej objem dosiahol cca 29,3 mld. Kčs, podiel výroby zbraní na celkovej strojárenskej výrobe Československa pohyboval v rozmedzí 10–11 %. Do zbrojnej výroby bolo zapojených rôznou formou okolo 150 tisíc pracovníkov.
Koncom 80-tich rokov sa úplne zmenila politická situácia na svete. Následkom pádu východného bloku „automaticky“ odpadlo 80 % trhov pre slovenské zbrojovky – t.j. vnútorný trh a krajiny socialistického bloku.
shark
Privatizácia – konečné riešenie ?
Poslednou etapou transformácie bola privatizácia. Tá síce začala krátko po roku 1989 a bola často „divoká“ ... faktom, ale ostáva, že len konkrétny súkromný vlastník sa vie zodpovedne postarať o svoj podnik. S odstupom času možno skonštatovať, že rôzne spôsoby záchrany štátneho „strategického“ zbrojného priemyslu v praxi znamenali len plytvane a obohacovanie finančných skupín napojených na politické strany a na deklarovanú „záchranu“ pracovných miest to malo minimálny dopad.
shark
© OUR MEDIA SR a. s. 2026. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ, viac info.
