Nie je pre mňa jednoduché diskutovať s tebou na tvojej úrovni, ktorá je pre mňa asi vysoká. Viaceré veci, z toho čo si napísal, ma zaujali, ak tomu rozumiem... Na začiatok poviem niečo o sebe, a potom sa ťa niečo spýtam.
Ako dieťa som bol veriaci, v puberte to bol zvyk zmiešaný so strachom z božieho trestu, počas strednej školy som bol súčasťou komunity kresťanskej mládeže, ale necítil som z toho radosť, a vadilo mi najmä rozprávanie o mojich interných záležitostiach. Neskôr to už bol zvyk založený na tom, že som vedel čo je správne a čo je nesprávne. Keď moje deti vyrástli z detskej viery a hrozilo, že stratia vieru, tak som začal mať pocit, že ja som im schopný dať viac, než moja manželka, u ktorej je to iba zvyk dodnes. Snažil som sa udržať a rozvíjať ich vieru, pričom moja sa rozvíjala tiež; a snažím sa o to dodnes. Povedal som im aj to, že som si vytvoril takýto blog, takže ho môžu čítať, ak sa chcú dozvedieť o Bohu a o mne viac...
Čomu veríš alebo čomu by si chcel veriť ty...?
