ušľachtilý cieľ protestov, veď predsa my všetci sme odjakživa proti korupcii, podplácaniu a kradnutiu. Nejako zabúdame, že teraz už takmer všetci, alebo je nás dosť sme proti len dovtedy, kým sa nedostaneme k príležitosti, možnosti osobne tak aj konať, lebo pokušenie je veľké. Stále však zostávame vehementne proti, lenže už s postupnou stratou úprimnosti, to "proti" naberá na neúprimnosti hlavne v tom, že seba prestávame už do toho zahrňovať a vidíme takto hrešiť len tých druhých, lebo veselo uplácame na každom rohu a dobrovolne a takmer nasilu tlačíme úplatky, lebo tak sme ich čo sú tam naučili, ba prinútili. Dobre vieme, že s jedlom rastie chuť a odvaha a potom aj nenásytnosť čo nepozná hranice maxima. Je nás hodne a zrejme veľká väčšina, čo nemá možnosť a nemá poriadne ani ž čoho uplatiť, ba dokonca ani poriadne nevie kde a koho. Tých útržkových právd pozitívnych a negatívnych je dosť vľká množina. Logicky najúprimnejšie "proti" je u mladej generácie, ešte nezkazenej, nekontami-


