Presnejsie v roku 740 p. N. L. Asyrsky kral Senacherib dobil 10 kmenne severne kralovstvo a odviedol jeho obyvatelov do zajatia v Asyrii. Namiesto nich osadil do dobytych miest asyrcanov. Ti sa stali znami ako Samaritani. Judea ako dvojkmenne kralovstvo s kmenom Benjamin a hlavnym mestom Jeruzalemom boli obklucene rimskymi vojskami pod vedenim Cestia Galla v roku 66 n. l. Ten vsak odtiahol potlacit vzbury a rimske vojska na cele s generalom Titom dobili Jeruzalem v roku 70 n. l. Zabili v nom 1 100 000 fanatickych zidov a 90 tisic odviedli do zajatia a ako sucast triumfalneho pochodu za otrokov. Na pocest dobitia Jeruzalema bol vistavani v Rime Titov obluk, zobrazujuci dobitie Jeruzalema. Odvtedy stratili zidia definitivne status vyvoleneho naroda.
Sefardski zidia z Jeruzalema v rimskej risi neskor Spanielsku vytvorili zidovske komunity. Uzemie Judee bolo opat nazvane Palestinou. Fantasmagoriu vyvoleneho naroda ozivili neofiti v chazarskej risi, ktori ako jediny narod prijali judaizmus