Toto embargo hovorí jasnejšie ako keby a vyjadrili, už teraz vieme kto lietadlo zostrelil. Či to uhádne aj Olé, Schark, Numi a spol., nech podajú komentár ako vidia veci oni. Doteraz bez dôkazov vypisovali že to boli Rusi.
Toto embargo hovorí jasnejšie ako keby a vyjadrili, už teraz vieme kto lietadlo zostrelil. Či to uhádne aj Olé, Schark, Numi a spol., nech podajú komentár ako vidia veci oni. Doteraz bez dôkazov vypisovali že to boli Rusi.
Teraz je v tejto krajine mier. Len aby to takto zostalo, čo najdlhšie. Mier je „Boží dar“ a Slováci to vedia. Chcú mier. Vedia tiež to, že „kto seje vietor - zožne búrku“. Aj to vedia, že sa vždy nájdu takí, čo ten vietor sejú. My tu hore na kopci im to prajeme a držíme palce aby takýchto rozsievačov vetra dokázali pohádzať hoci aj do Dunaja. Tu na Slavíne sú už všetky miesta vypredané a dúfam, že aj inde.
Ak si nájdeš čas, tak pricestuj niekedy do krásneho mesta na Dunaji. Budeš tu vítaná. Slavín budeš vidieť z každej strany a každý Ti povie, ako sa tam dostaneš. Najlepšia je cestička od toho internátu, o ktorom som sa zmienil. Volajú ho Horský park.
Nájdeš ma hneď skraja. V druhom rade.
To je človek s empatiou taký by mal písať blogy anie taký ignorant ako vy
ESKÁ.
Odpočíva nás tu 6 845. Vraj, ak by sa namiesto mena každého tu odpočívajúceho vojaka pridalo číslo, obyčajné poradové číslo: 1.,2., 3., až 6 845, tak len tento zoznam by mal viac ako 100 strán. Sergej Matvejevič, matematik, čo leží vedľa mňa, mi šepká, že by to bolo presne 123 strán. Issak Osipovič, z tretieho radu nad nami poznamenáva, že „to závisí od veľkosti písma a veľkosti papiera“. Nuž máme to aj my tu občas, - v rámci slobody prejavu tiež dosť veselé. Lenže - za každým číslom je jeden vojak, mladý chlapec, na ktorého doma čakalo jeho dievča, ako Ty na mňa!
Koľko bolesti, koľko sklamaní, koľko smútku prináša vojna. Kto si to dokáže vôbec predstaviť?!
Keď nám naša „mámočka“ hovorili, že vojna je to najhoršie, čo sa môže národu stať, nechápali sme, čo chcú presne povedať. Ani to, prečo tak plakali keď som odchádzal na front. Dnes to vieme – obaja. Vojna trpko poznačila naše šťastie. A nielen naše.
Také isté mamy i prvé lásky mali aj tí z druhej strany.
Drahá Tanička.
Keby som nebol musel zostať v Bratislave, iste sa vrátim k Tebe domov. Mali sme plány - tri dievčence a troch chlapcov. Tí by boli rybári, tak ako ja pred vojnou. Takto som tu navždy stvrdol v neznámej, chvalabohu nie celkom cudzej zemi. Máme celkom pekný výhľad na mesto. To miesto volajú Slavín. Starajú sa tu o nás. Občas prídu i naši, zahrajú sa hymny a tak, ... však vieš, ako to chodí. Teraz je Bratislava našou láskou naveky. Hoci doma by bolo predsa len doma. Uctia si nás títo Slováci. Aj kytičky občas donesú, aj trávičku porosia, ak dlhšie neprší. Aj mramor očistia od prachu.
Dlho som sa Ti neozýval, nemohol som, prepáč. Práve dnes si však k nám prisadli dvaja mladí študenti z neďalekého internátu s takým čudom, ktorému hovoria „notebook“, a vraj cez „WIFI internet“ sa vedia spojiť s hocikým a hocikde na svete. Tak som to využil a nejako sa napojil na tú ich poštu.
Tí mladí tu takto na jar chodia častejšie ako inokedy. Túlia sa k sebe, všeličo pekné si navzájom hovoria. Tak ako kedysi aj my dvaja, Tánička, na brehu našej Sablinky. Poznám ich všetkých po mene a občas sa stáva, že po čase prídu i deti tých, ktorí sa tu pri nás schovávali pred takými 2-3 desaťročiami. Tie ich návštevy máme najradšej. Potom, keď odídu dlho do rána sa, dohadujeme medzi sebou, kto, s kým a prečo áno, prečo nie - však veď vieš.
Drahá Tánička „imaginárny list obyčajného vojaka zo Slavína“
Môj predošlý list som Ti posielal z ...., ani presne neviem, - odkiaľ . Ty to budeš vedieť lepšie, podľa pečiatky na známke. Plavili sme sa vtedy hore Dunajom až skoro ku Viedni. Mesto, kde sa celý náš pluk vylodil sa volá Bratislava. Tu sme natrafili na zvlášť húževnatých náckov, z ktorých jeden sa stal mojím osudom. Volal sa Franz, dopadol podobne ako ja, len ten jeho „penzión“ je trochu v ústraní. Neverím na osud, vieš!? Ten blázon sa tiež bál o svoj život a strieľal úplne naslepo, a tak som to dostal. Keby bol mieril trochu „presnejšie“ nemohol ma trafiť.
No konečne trvalo to síce dlho ale nakoniec osvietilo.
Asad sa poteší, len či ich nemrzí, že chcú bombardovať vlastné dieťa.A tie ich silné reči, pre nás hranice neplatia, národnú bezpečnosť treba ochrániť. Tak to už s USA chodí, pre nich neplatí nič, len dolár. To je tá ich národná bezpečnosť.
Ja vám dávam +++++++++++++ z toho druhého prispievateľa - MP si nič nerobte, vyhodili ho zo SME a teraz otravuje vzduch tu.
Dodávam, žer som už zachytil aj správu o tom, že niektoré kamióny sú už vyložené a vracajú sa domov.
Som zvedavý či tento pán sa znepokojuje aj nad používaním zakázaných zbraní na Ukrajine, vraždením civilov atď, atď. Alebo toto zatiaľ k nemu nedošlo? Ako dlho podľa neho mali čakať Rusi na povolenie, Podľa mňa jeden deň, max. 2 ale určite nie týždeň, toto bola len sprostá obštrukcia zo strany Ukrajiny. Rusi im ale ukázali, že s nimi kývať nebudú. Hladní potrebujú jesť teraz, nie čakať.
Podkarpatskú rus nám vzali pepíci, vymenili ju za Ostravsko - Sliezko.
Podkarpatskú rus nám vzali pepíci, vymenili ju za Ostravsko - Sliezko.
Neboli to Rusi, ktorí zrušili RVHP ani oni sa nepchali do určitých častáí USA, ale my..Tým RVHP nejdem obhajovať, no v čase jeho zrušenia sme najviac na to doplatili my. Rusi len povedali, nechcete našu ropu za výmenný obchod? Dobre zaplaťte valutou. Oni kúpili topánky, svetre, vo Vietname a Číne a my sme mali o 100.000 nezamestnaných viac.
K tomu rozkrádaniu 40 percentami.. Vaša pravica sa v tomto určite nedá dobehnúť. Ich privatizácia SPP a iných veľkých firiem bola svetová.
V správach S rozhlasu pred chvíľou vraveli, že Kiska by uvítal, keby sa v historických archívoch nachádzal aj pozývací list z 1968 roku. Ja dodávam pán Kiska že raz tam bude aj pozývací list od vás pre fašistu Porošenka. Len dúfam e to bude ešte za vášho života. Je totiž väčšou hanbou pre SR ako ten z roku 1968.
Kriticky se k počínání ukrajinských úřadů směrem ke konvoji staví bezpečnostní analytik Jan Schneider. Fakt, že kamióny musely čekat osm dnů na hranicích, označil za cynismus ukrajinské strany, jež dělala konvoji překážky a přitom mu nedala žádné bezpečnostní záruky. "Všichni uznávají, že lidé tam jsou v kritické humanitární situaci a přesto se tu hrají takové hry. Neházel bych toto na Moskvu. Celou situaci způsobila ukrajinská vláda, která válčí se svým vlastním obyvatelstvem," podělil se o své mínění Jan Schneider.
Jeden pozitívny ohlas tam predsa len bol
Na takých nezmysloch čo tu píšete si nezakladá už ani Duleba.Presne pred týždňom v relácii Slobodného rozhlasu mu to vyvrátil p.Huďo. Ale vy ste samozrejme spinkali, len tak mimochodom PS volilo skoro 10 percent a keď vám k tomu pripočítam krásavicu s vrkôčikom / všetkých Rusov treba vyhnať a pozabíjať, bomby na nich - toto nie sú fašistické prejavy?/, tak ich je nad 20 percent. To je náraz čo,
len +++++++++++++. Naozaj pamätáte kedy sa vyrovnala životná úroveň ľudí s rokom 1989 v terajšom systéme? Už si presne nespomínam, bolo to v roku 2008,09, čiže asi 20 rokov sme robili na tých, čo to tu "sprivatizovali".
Máte pravdu vo všetkom, Slobodu máme ale len relatívnu v skutočnosti sme väčší otroci ako za socializmu.
++++++++++ a poriadne veď je to len obyčajný provokatér zo SME.
Už som sa zľakol že píšete o návšteve Porošenka, ale to samozrejme vám nehrozí.
Odporúčame