Prejav Čaputovej: Rok traumy v zranenej krajine
"Hodnotu a dosah starostlivo formulovaných slov... do budúcnosti ukáže až čas."
Ako som si už zvykol, u Čaputovej nešlo o žiadnu správu o stave republiky, ale o deklaráciu ústredného naratívu pre najbližšiu budúcnosť: Čo bude a čo nebude posvätená pravda. Čo nemá vinníkov a kto bude naopak vinný za všetko. O čom bude prípustný verejný diskurz (v podstate o ničom) a o čom už nie. Adresáti už vedia, čo za porušením tabu nasleduje: Ostrakizácia, verejná pohana či represia...
Zhrniem naratív pre nasledovný rok: Fatálna neschopnosť vlády riadiť štát je tabu. Rozklad verejných financií neexistuje, za ožobračovanie národa môže corona. Demontáž ústavných práv, deľby moci, nezávislosti prokuratúry, zneužívanie polície je očista spoločnosti. Moc pravice je voličmi neodvolateľná (iba ak sa náhodu v poblúznení odvolá sama). Za nenávisť občanov voči vláde nemôžu vládni politici, ale opozícia. Za to že sa vládna koalícia medzi sebou háda, osočuje a verejne s tým traumatizuje národ, môže Fico.