Literatúra nie sú veršíky na Facebooku
V prvom rade sa odstrihnúť rodoľubského poňatia výuky literatúry ako výuky dejín slovenčiny, nástroja to (nikdy nefungujúceho) na budovanie domnelej národnej hrdosti obyvateľstva.
Nahradiť ho zoznamovaním so skutočnou literatúrou, ako s niečím, čo sa musí vedieť čítať, čomu treba porozumieť a čo je také dobré, že toho záujmu hodné.
Aby čitateľ už v mladosti zistil, že na rozdiel od rodoľubského bľabotania, sa skutočná literatúra dá konfrontovať zo súčasným svetom, bez ohľadu na jej vznik, dokonca môže človeku pomôcť tomu svetu a luďom porozumieť. Až človek s poznaním skutočnej literatúry dokáže neskôr pochopiť aj tú slovenskú a namiesto úškrnu nad svätou trojicou Štúrovci, Sládkovič a Hviezdoslav zistiť, že Timrava bola možno svetová a Margita Figuli lepšia než D. Steelová.
Nie sú to žiadne fantasmagórie, takto sa literatúra inde dávno učí. Stačí zájsť do Čiech a ste v inom svete...
Žiaľ my sme sa nedostali ani k pomenovaniu problému. Totiž siahnuť na posvätné kravy si nikto netrúfne.