takto sú chápané národy v anglofónnych krajinách ešte aj dnes. A tiež inde, napr. vo Francúzsku - na jednej výstave vo Villeneuve sa mi prihovoril Vietnamec po rusky(!), keď nás počul s kolegom rozprávať (v čase, ke´d sme my opustili vyučovanie ruštiny, vo Francúzsku a v Nemecku ju začali vyučovať, aby mohli lepšie komunikovať na trhoch, ktoré sme dobrovoľne a naivne vypratali). Keď som sa ho spýtal, či je Vietnamec, tak sa viditeľne urazil a ohradil sa, že je Francúz. Hm.