Keď sa chce...
Správny titulok. Je dobré, že sme si pripomenuli referendum spred štyroch rokov. Vtedy sa vraj čosi chcelo (okrem iného aj limit na nákup vozidiel pre štátnych úradníkov). To chcenie nás stálo plusmínus 7 milionov eur a úplne v pohode ho môžeme tiež označiť za jednu z podôb mrhania verejnými zdrojmi. Hlavne preto, že po návrhoch, ktoré odzneli v referende, už ani pes neštekol napriek tomu, že jeho hlavní aktéri boli pri moci.
Pán Beblavý mal vtedy príležitosť chopiť sa témy a reálne ju presadzovať. Vtedy to však asi nebolo zaujímavé, nenarobil by tým hluk potrebný na zviditeľnenie svojej persony...
A ked' už hovorím o referendovom mrhaní prostriedkov, tak pripomeniem, že referendových otázok bolo v roku 2010 viac. Treba len trpezlivo čakať kedy sa niektorej z nich chopí ktosi z opozičných poslancov a s patričným hlukom tým bude prezentovať vlastnú víziu spásy sveta. Tipujem, že sa ešte dočkáme...