Lenže Duchoň bol alkoholik, zlý manžel, chaotik, diletant, klamár, ktorý si požičiaval peniaze a nevracal ich, čím sa dostával do konfliktov s vagabundmi bratislavského podsvetia a ktorý sa zapredal režimu.
Človek, ktorý vo veku 35 rokov umrie na alkoholové zlyhanie pečene a premárni obrovský talent, nemôže byť len oslavovaný... jeho život má slúžiť ako výstraha a poučenie.
Bebjakov film o Duchoňovi je podľa mňa milosrdný. Nie je to oslava idiota, ale len mierne kritický pohľad na slabocha, ktorý podľahol ošiaľu z úspechu a nebol schopný kontrolovať svoju závislosť na alkohole.
