Pobavilo ma, že kúpna sila za komunizmu bola rovnaká ako na druhej strany hranice. Kúpna sila našej meny končila na hraniciach soc. tábora. V podstate to ani neboli peniaze ale iba poukážky na nákup tovarov a služieb v rámci republiky. V kapitalistickom zahraničí to boli iba papieriky. Majetková nerovnosť je žiadúca, pretože motivuje ľudí k vyššej aktivite. V našich končinách však väčšinou sklzáva k závisti, pretože ľudia neveria, že sa niečo dá zarobiť čestne. A to aj preto, lebo v socializme sa čestne zbohatnúť nedalo až na drobné výnimky u umelcov a športovcov. To je ten zásadný rozdiel medzi východom a západom u staršej generácií. Mladí zdá sa už pochopili, že zarobiť sa dá aj čestne, vlastnou aktivitou, záleží iba na vedomostiach a ambíciách, ale samozrejme je to aj o šťastí.