Kto raz zdrhol do „zlatej“ cudziny , nezaslúži si našu dôveru. Utiekli za lepším životom, nech si ho teda tam v pokoji dožívajú. Domnievam sa, že takto zmýšľajú všetci, ktorí predchádzajúci režim dokázali normálne prežiť doma. Mýlia sa aj potomkovia emigrantov, ak dúfajú prijatie v rodnej zemi s otvorenou náručou, otvorená môže byť, no určite nie úprimná. Dôvod úteku bol známy, utekali len prefíkaní chamtivci, lenivci a neochotní dodržiavať platné zákony. Čestný človek túžiaci po živote v cudzine si vyrovnal všetky podlžnosti voči štátu, s úctou odišiel a rovnako tak sa vracia.


