Skús rozpísať podrobnejšie, ako konkrétne by si si predstavoval ich prácu v prospech Slovenska, čo a ako mali urobiť, aby si bol s nimi spokojný... Inak sú to len prázdne frázy.
Skús rozpísať podrobnejšie, ako konkrétne by si si predstavoval ich prácu v prospech Slovenska, čo a ako mali urobiť, aby si bol s nimi spokojný... Inak sú to len prázdne frázy.
Prečo sa na to chceš pýtať europoslancov, tí to už len z princípov fungovania europarlamentu môžu ovplyvniť veľmi málo. Najsprávnejší adresát je ten, ktorý to môže ovplyvniť najviac, a teda by si sa mal správne opýtať sám seba:
Čo som urobil, aby som sa ja, a so mnou i ďalší obyčajní ľudia na Slovensku mali lepšie?
Toto je už snáď patologický stav našej žurnalistiky. Rozpočet na rok 2012 je v štádiu návrhu, určite o ňom bude prebiehať diskusia v parlamente, ktorá môže urobiť významné presuny medzi jednotlivými kapitolami, tak aký má zmysel v tejto chvíli písať takéto články? Ak už, tak v rozpočte nám chýba niekoľko miliárd, aby bol vyrovnaný a konečne sa zastavilo stále stúpajúce zadlžovanie Slovenska, ale to by znamenalo ďalší rast DPH, znižovanie výdavkov hlavne v sociálnej oblasti atď. Nemusíme sa báť, že nás to minie - po schválení "dlhovej brzdy" to ďalšia vláda, nech bude akákoľvek, bude nútená urobiť. Nie je možné dlhodobo žiť na dlh bez následkov.
Odporúčam prekontrolovať zdroje, ktoré si použil - v súčasnej dobe totiž v našom parlamente prebieha v spolupráci pravicových strán, SMERu a SNS príprava návrhu ústavného zákona o stanovení limitu zadĺženia na 60 % HDP s neskorším znižovaním na 50 %. Skutočné zadĺženie bolo začiatkom roka okolo 40, do konca roka by malo stúpnuť na niečo menej ako 48, v roku 2012 okolo 51% HDP. Aj keby si do toho započítal tých 7 miliárd - čo z rozpočtového hľadiska nie je správne - tak sa ani zďaleka nepriblížiš k tvojim 70 percentám HDP. Naša situácia nie je ružová, ale nie je zďaleka taká zlá, ako ju maľuješ.
Tak ešte raz. Nerozumne vysoké zdanenie bánk v Maďarsku vynieslo krátkodobý profit cca 700 miliónov eur, pre budúce roky výrazné straty. Maďarsku ale chýbajú miliardy eur, preto pripravujú v EÚ nevídane vysokú DPH, pretože to je hlavný príjem štátu, oproti príjmom z DPH sú príjmy z daní z príjmu či spotrebných daní o poriadok nižšie. Vysoké zdanenie bánk je typicky populistický krok, aj iné odvetvia majú ohromné zisky, u nás napríklad mobilní operátori - doporučenie EU o zdaňovaní bánk hovorí jasne. Orbán si svojimi výrokmi popudil proti sebe MMF, ktorému ešte nesplatil starú pôžičku, a za chvíľu bude potrebovať novú... V Maďarsku ešte môže byť poriadne horúco.
Keby si sa neobmedzoval len na informácie, ktoré uverejňuje pravda, vedel by si, že Orbán zúfalo potrebuje peniaze, zdanil kde-čo, ale získal za stovky miliónov eur a potrebuje za miliardy. V parlamente sa už diskutuje o zvýšení DPH na 26-28 percent, potraviny a niekoľko ďalších komodít na 15-18 percent, zvýšenie poplatkov notárom, zvýšenie dane z nehnuteľnosti i ďalších daní. Nie nacionalizmus a populizmus, ale začínajúci ťah Orbánovej vlády na ich peňaženky začína robiť Orbána veľmi nepopulárnym. Zatiaľ má stále slušnú podporu, ale so zvyšujúcimi sa ekonomickými problémami sa to bude rýchlo meniť.
Áno, dokáže si požičiavať, ale pokiaľ nepresvedčí svet, že to so znižovaním svojho dlhu myslí vážne. tak to bude horšie a horšie... Nie je to síce na 60%, ako vyskočil požadovaný výnos investorov pre Grécko, ale už ani zďaleka to nie sú hodnoty pod 1%, aké ešte stále vedia získať Nemci - posledné dlhopisy predali v lete s výnosom investorov 0,38 %.
Ak požadovaný výnos investorov pre Taliansko prekročí 10 %, obrátia sa Taliani so žiadosťou o pomoc na eurozónu, ktorá im už ale okrem niekoľkých všeobecných prehlásení nebude mať čo ponúknuť. A to bude začiatok konca eurozóny.
Veľmi nešťastne načasovaný článok - európske burzy aj ich akciové indexy už štvrtý deň po sebe rastú, rast sa pohybuje okolo desiatich percent. Časť investorov dokonca po rekordnom utorkovom raste v stredu predávala, aby realizovali zisky: 6-7 percent zisku za menej ako 48 hodín, to žiadna banka na úrokoch nedokáže...
Staré dobré pravidlo hovorí: akcie treba kupovať, keď padajú a ich hodnota je nízka, a predávať, keď stúpajú a ich hodnota je vysoká. Ľudia, ktorí chcú investovať do akcií, nemôžu podliehať panike, ako tí, o ktorých sa hovorí v článku - ak nevedia znášať riziko prechodných strát, nech hľadajú menej riskantné spôsoby investície a neveria každej reklame, ktorou na nich banky pôsobia.
Myslím si to isté, a k uvedeným dôvodom by som pridal ešte jeden, psychologický. Aj štáty, ktoré sa dostali do ťažkostí a čerpajú alebo v blízkej budúcnosti budú čerpať pomoc od eurozóny či MMF, vidia, že Grécko dostáva pravidelne najväčší diel pomoci aj napriek tomu, že v minulosti neplnilo a stále neplní dohodnuté podmienky pôžičky, prestanú plniť dohodnuté podmienky aj oni - ostatne, už je to vidieť na Španielsku, ba aj Taliansko, ktoré pomaly ale isto smeruje gréckou cestou, prijíma nie úsporné, ale skôr úsmevné opatrenia. Ak bu uvideli, že ak nebudú spolupracovať s veriteľmi a sami neponesú najväčšiu záťaž, tak môžu byť ponechané svojmu osudu.
Je síce pravda, že sa Matovič nafukuje ako žaba, ale tonie je nič nového, prakticky každý náš politik z pravej i ľavej časti spektra robí to isté. Asi všetci čítali nejakú príručku, ktorá učí politikov, že sa musia tváriť a chovať tak, ako keby boli pupkom sveta, inak si ich voliči ani nevšimnú...
Slovensko by si malo uvedomiť, že rozšírený euroval by mal od počiatku disponovať kapitálom okolo 400 miliárd €, teda tých necelých 8, ktoré by tam malo vložiť Slovensko, tvorí menej ako 2 percentá. A asi na takej úrovni s budú brať vážne všetky slovenské podmienky. Chce sa po nás iba ÁNO alebo NIE - a ja čím ďalej tým viac dúfam a verím, že to bude NIE. Mimochodom, dvaja najväčší zástancovia rozšírenia eurovalu, ktorí chceli rozložiť straty nemeckých a francúzskych bánk na celú eurozónu, Merkelová a Sarkozy, s najväčšou pravdepodobnosťou budúci rok v politike končia a ak vďaka neužitočnosti eurovalu dôjde k zníženiu ratingu D a F, tak možno aj skôr.
Ak mladý absolvent školy odíde do zahraničia, získa tam ďalšie vzdelanie a skúsenosti a vráti sa na Slovensko, mali by sme byť radi. Naviac situácia nie je rovnaká pre lekárov, veterinárov, technikov, sociológov atď. Ideálna by bola situácia, keď školné by bolo odstupňované podľa druhu a kvality vysokej školy či univerzity s tým, že by existoval systém štipendií pre talentovaných študentov, ktorý by na každej škole umožňoval za určitých opakovane kontrolovaných podmienok aj štúdium zadarmo. Takýto systém existuje vo väčšine krajín s kvalitnými školami, takže nie je nutné niečo vymýšľať, stačí sa poučiť.
Toľko teórií, postavených na vode! Skúsme si zopakovať základné fakty:
a, Sulík je proti myšlienke rozšíreného eurovalu, bol proti nemu už predtým,ako sa o tom definitívne rozhodlo na stretnutí ministrov financií eurozóny. Či má pravdu alebo nie, to nie je v tejto chvíli podstatné, ale jeho odpor proti rozšírenému eurovalu je vážny a dlhodobý.
b, Socialisti v europarlamente sa rozhodli podporiť rozšírenie eurovalu. SMER prostredníctvom svojich europoslancov podporu eurovalu socialistom prisľúbil. Na Slovensku to síce podmienil hlasovaním vládnych strán, čo je ale podmienka nevykonateľná - hlasovanie neprebieha po jednotlivých stranách, ale naraz - a teda irelevantná. Za normálnych okolností by SMER najpravdepodobnejšie hlasoval za.
c, spojenie hlasovania s vyslovením dôvery vláde ale núti SMER, aby hlasovali proti.
d, euroval neprejde, vláda nemá dôveru. SDKÚ dá návrh na nového premiéra a bude sa uchádzať o podporu. Pri troche šťastia sa im to podarí.
A o to sa hrá.
Obávam sa,ženie Sulíkova, ale tvoja logika silne pokuľháva. Skús si znova urobiť analýzu faktov. Naviac hlasovanie o dôvere nie je totožné s hlasovaním o nedôvere a aj v prípade nezískania dôvery to neznamená, že by Radičovej vláda s kozmetickými úpravami nemohla pokračovať ďalej
Ak premiérka Radičová hovorila v USA pravdu, musí aj ona a skupina okolo nej hlasovať proti rozšíreniu eurovalu. Veď sama povedala,že podmienkou je, aby Grécko i ďalšie ohrozené štáty dodržiavali dohody, uzavreté pri pôžičke. Ako to vyzerá v Grécku, sme sa mohli v Pravde dočítať v týchto dňoch. Aj z ďalších štátov,čerpajúcich z eurovalu, dodržiava podmienky iba Írsko, Španielsko i Portugalsko sa posúva po naklonenej rovine hlbšie a hlbšie. Ak neplatia podmienky u dlžníkov prečo by sme sa mali dobrovoľne pchať medzi veriteľov a vyhadzovať peniaze našich daňových poplatníkov do bezodnej diery.
To, čo nám tu s týmto návrhom predviedlo SDKÚ, je typicky slovenské - nie modré, červené, zelené čo fialovo-žlto štvorčekované, ale slovenské. Nepochopenie či neznalosť problému, alibizmus, vyhýbanie sa dôsledkom svojho rozhodnutia. Alebo s tým novým eurovalom nesúhlasíme, potom ho odmietnime a znášajme dôsledky svojho odmietnutia, alebo s ním súhlasíme, potom si nemôžeme namýšľať, že schválime prázdnu myslienku bez obsahu, bez právomocí -a budeme sa k tomu vracať dvadsaťkrát ročne, alebo sa páni poslanci nedokážu rozhodnúť, potom nech radšej uvoľnia miesto lepším.
Ak poslanci rozhodnú proti bez ohľadu na možné následky, budem spokojný. Ak sa poslanci rozhodnú za a naplnia sa moje obavy, zohľadním to v najbližších voľbách a dosť. Ak by však mali prijať tento návrh, budem sa musieť hanbiť za to, že som Slovák, a to pánom poslancom, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, nikdy neodpustím.
Bohužiaľ, toto sú len kozmetické úpravy, ktoré absolútne nič neriešia. Grécky dlh sa každoročne zväčšuje o približne 15 miliárd € a dohromady presahuje 330 miliárd, t.j. 30000 € na osobu vrátane dojčiat a dôchodcov, to už nie je možné riešiť takýmito opatreniami. Veď si skúste predstaviť, že by ste mali za každého člena svojej rodiny mali ušetriť v priebehu niekoľkých rokov po 30000 €! Musí nastúpiť alebo totálny výpredaj štátu, alebo bankrot.
Fico, keď hovorí o milionárskej dani a stanovuje hranicu 33.000 €, evidentne myslí v korunách. Otázkou je, či preto, že ešte neprivykol na novú menu, alebo naopak myslí s predstihom na koniec eura a návrat ku korune. Inak je to ako nápad dobré, problémom je, že aby Slovensko zmenilo kurz a namiesto pomalého potápania sa nabralo rýchlosť, potrebovalo by znížiť rozdiel medzi príjmami z daní a povinnými výdavkami v rozpočte nie o 300 miliónov, ale o 6 miliárd eur ročne.
Pri hodnotení našej situácie ti musím, bohužiaľ, dať za pravdu. Povedal by som, že sa nachádzame v štádiu čakania na zázrak - hlavné črty situácie sú jasné, beznádejne sa potápame, ale voda je zatiaľ iba v podpalubí a cestujúci, ak aj majú nejaké podozrenie, ju ešte nevidia. O pár rokov, keď už aj najväčší optimista bude mať jasno, nastane tvrdé prebudenie.
Ešte k tomu eurovalu - ak Taliansko vytlačia z finančných trhov, bude úplne jedno, či eurozóna má alebo nemá poriešený euroval - eurozóna nie je schopná vybudovať euroval na záchranu stroskotancov kalibru Talianska a prežiť to.
Preboha, odkiaľ berie Pravda tie hlúpe nadpisy! Nadpis navodzuje, že niekto Európe nezaslúžene ubližuje. Pritom je jednoduché zistiť pravdu - pre ľudí, ktorí tomu rozumejú. Napríklad zobrať do úvahy predpokladané daňové príjmy na najbližších 5 rokov a predpokladané mandátorné, t.j. povinné výdaje so započítaním predpokladaného vývoja,ako zvýšenie HDP, sociálna štruktúra a jej vývoj, nezamestnanosť a pod. Ak vyjde záporné číslo - a to za Taliansko vychádza - a pripočíta sa ktomu už dnes existujúci dlh, je vymaľované.
Taliansko je dnes v bode, kde bolo Grécko pred dvoma rokmi. Prvá vec, ktorú musia urobiť, je priznať si pravdu,potom spoločne hľadať riešenia, ktoré v najbližších rokoch zvýšia daňové príjmy a znížia mandátorné výdavky. Ak však začnú situáciu zľahčovať (politici koaliční i opoziční), tvrdiť, že nedopustia zníženie životnej úrovne, lebo pracujúci sú v tom nevinne (odbory) a začnú miesto hľadania riešení bojovať medzi sebou, ocitnú sa definitívne na gréckej ceste.
To je síce pekné, ale aj HDP Nemecka je takmer zo 70 percent tvorený službami. Určite má ekonomika Nemecka a UK k sebe bližšie, a to výkonom - HDP - i štruktúrou, ako napríklad Nemecko a Slovensko, či dokonca Nemecko a Poľsko. Taliansko je štvrtá najsilnejšia ekonomika eurozóny a piata EU. Benelux vyzerá dobre v prepočte na hlavu, keď si však vezmeš údaje za krajinu, tak okrem Holandska sú až za Poľskom. Všetky krajiny EÚ majú záväzok vstupu do eurozóny, preto sa všetky musia vyjadrovať k pravidlám, aké si eurozóna chce dohodnúť do budúcnosti. Ak si spomeniem na potiaže s "Lisabonskou zmluvou", tak ani rámcovú dohodu o harmonizácii daní nevidím reálne.
Odporúčame