Harabin nie je excelentný sudca. Je len obyčajný priemerný trestný sudca. Svoje osobné spory s médiami a s kolegami, ktoré skončili finančným odškodnením, vyhral len vďaka sudcom, ktorých mal pod sebou ako minister spravodlivosti. Mal možnosť menovať a odvolávať predsedov súdov, neskôr zamestnávať lojálnych sudcov na Najvyššom súde. Toľko k jeho ospevovanej odbornosti. Po ľudskej stránke je to arogantný a zlomyseľný človek. Vo všeobecnosti je ale hanbou nášho súdnictva, relikviou mečiarizmu.