Čo posadlo tie Prekliate hory? Je to jedno z posledných nepreskúmaných miest. Na neuverenie, že v Európe
Toto tu je Amerika.... Skalisté prekliate hory...Nefoťte si môj kalašnikov.“
Najzarastenejšiemu z nás, čiže Ondrejovi Kameniarovi, výskumníkovi ekológie lesa, sľúbi, že mu nájde ashashe, ženu. Nšoči? Indiáni...
Cinkajú kopytá, do horského sedla sa vyšvihne Albánec, skoro mohutnejší ako kôň, na ktorom sedí, bundou rýchlo zakrýva hlaveň. „Nefoťte si môj kalašnikov.“ Prečo nie? „Nie je to legálne.“ A prečo ho máš so sebou? „Kvôli medveďom. Chcete si vyskúšať?“ Čo? „Zastrieľať si.“
Predstaví sa ako Franco, pastier koní, ide do susednej doliny kúpiť ďalších dvoch. Najzarastenejšiemu z nás, čiže Ondrejovi Kameniarovi, výskumníkovi ekológie lesa, sľúbi, že mu nájde ashashe, ženu.
Aj on sa ako hrdý obyvateľ Prekliatych hôr zrejme riadi zvykovým právom „káno, ktoré prikazuje ctiť si hosťa a dbať o jeho bezpečie a asi preto nám núka bezpečný nocľah u strýka v doline.
Ale my ukážeme na ostré vápencové hroty poprášené snehom s pokrútenými borovicami, v dvojtisícovej výšk. Tam strávime dnešnú noc.