luna, mne neďakujte, ja ďakujem, že som Vás postretla.
Moja škoda, že nemám viac času, Vaše blogy sú podnetné a ja pri čítaní zisťujem, že ešte stále sa musím učiť a to také prostosti obyčajného života.
Napísala som povolanie a nie poslanie, pretože učiteľ/ka je povolaná, Vy ste k tomu poslaniu povolaná aj vyvolená.
Nechcem, aby to vyznelo ako vtierka, to ja nie som, ja som drzá, odporná papuľa.
Občas ma ešte na blogu vie aj niekto milo prekvapiť. Vtedy sa vo mne ozve to dobré ja, vtedy som i vľúdna.
Vďaka a nech sa Vám v zdraví darí, veľa šťastia!
