V dedine, kde som žila bolo niekoľko dreveníc, ktoré v čase súdruhov začali miznúť a stavali sa murované domy, ktoré mali veľkorysé pozemky a hoci sa podobali, isté odchýlky tam badať boli a najmä sa líšili farbou "brizolitu".
V tom čase súdruhov sa mi tá zástavba páčila, nepáči sa mi však táto demokratická, divoká a honosná na prvý pohľad, avšak nepraktická.
Pokiaľ si pamätám, nik nestaval z nakradnutého, pretože všetci si navzájom pomáhali, najmä v rodine a mnohí boli z fabrík, kde dostávali aj príspevky na výstavbu, kradnúť nik nemusel.
Nehaň všetko, čo tu bolo, mnohé viacdetné, viacgeneračné rodiny si vybudovali vlastné bývania a z dreveníc prešli do murovaných so všetkých dostupným komfortom.
