Slobodu a voľnosť nechápem, ako zhromaždište vecí a veľa krát nepotrebného sajrajtu a či okázalého majetku.
Ale to, že môžem vykonávať prácu, ktorá ma baví a mám z nej potešenie i úžitok.
Že sa môžem slobodne pohybovať, hovoriť a vyjadrovať sa.
Žijem v spoločnosti a musím sa i prispôsobovať, tak hľadám spôsob, ako to robiť, aby som nevytŕčala, ale ani neklopila poslušne hlavu.
A čo sa týka tejto pandémie, svoj názor som prezentovala, ako výmysel, ktorý s ochranou zdravia nemá nič spoločné.
Avšak nepôjdem sa postaviť na Hviezdoslavovo námestie s megafónom a nebudem ručať, bolo by to zbytočné.
Ľudia boli tak hysterickí, schopní i lynču, veď i tu na diskusii volali po lynči tých, ktorí mali iný názor než oficiálny.
Nemožno to porovnávať s obranou vlasti.
Ale nehrnula by som sa so zbraňou v ruke. Keď oveľa zákernejší nepriateľ zostáva za chrbtom.
