Presne tak. Ja keď som cestovával vlakom do Trnavy, osobákom v r 1983 a nastupoval na predmestí, vlak už bol plný, ľudia stáli aj na chodbách. Prešiel som celý vagón a v jednom kupé boli len dve osoby. Bol tam Dubček s kolegom. Spýtal som sa, či je tam voľné a Dubček reagoval - nech sa páči mladý pán. Tak som si prisadol. Oni dvaja sa bavili o všedných veciach ja som čital noviny (športovú stranu). Oni vystúpili v Pezinku. Ešte asi dvakrát som takto cestoval.
Doma som potom povedal manželke - toho Dubčeka médiá tak očierňujú, že ľudia sa boja k nemu čo len priblížiť. Ale príde doba, keď sa mu budú všetci cpať do zadku. A prišla.
