opakovane, viac krát prišli o svoje územie,,,
opakovane, viac krát prišli o svoje územie,,,
Keď Izraeliti nechceli počúvať hlas svojho Boha a všetky slova proroka Jeremiáša Boh ich potrestal tak, že obyvateľov Jeruzalema poslal do zajatia do Babylonu (Jer 27,1-8, 12-15; 29,4-14).Izraeliti pre tvrdosť srdca odmietli počúvať Pánov hlas (Ez 3,7), nechceli plniť Božiu vôľu ani neposlúchali prorokov a Mojžiša. Neustále boli nespokojní a nechceli kráčať cestou Božích prikázaní. V tomto je ich veľké previnenie, že si hľadali iných bohov – vytvorili si dielo svojich rúk a nechceli prijať jediného pravého a živého Jahve - Boha Izraela (Iz 42,6; 48,17). Boha Abraháma, Boha Izáka, Boha Jakuba (Ex 3,6).
Takže vlastným pričinením prišli o svoje územie, o svoju krajinu, ktorú akože späť dostali až po 2 sv. vojne
Babylonské zajatie (iné názvy: babylonský exil, babylonské vyhnanstvo) bolo opakované odvliekanie Židov do zajatia, resp. ich násilné presídľovanie do Mezopotámie medzi 8. až 6. storočím pred Kr.
Čina a Rusko sa potrebujú navzájom, vedia , že USA chcú ekonomicky a tiež politicky zničiť ako Rusko, tak aj Čínu
Po roku 1945 sa vyostril konflikt medzi Spojeným kráľovstvom a Židmi, ktorých Briti obviňovali z neochoty plniť svoje záväzky a nadŕžanie Arabom. Po sérii teroristických útokov na britské sily (napr. útoku na hotel King David) sa britská vláda v roku 1947 vzdala svojho mandátu v Palestíne. Novo vytvorená Organizácia Spojených národov (OSN) prijala 29. novembra 1947 Plán OSN na rozdelenie Palestíny, podľa neho sa územie malo rozdeliť na arabský a židovský štát a Jeruzalem mal zostať pod medzinárodnou správou OSN ako corpus separatum.
Židia plán prijali, napriek tomu že 75 % územia, ktoré im malo pripadnúť, bola púšť, zatiaľ čo Liga arabských štátov a Vysoká arabská komisia plán odmietli.
14. mája 1948, deň pred ukončením Britského mandátu Palestína bola vyhlásená nezávislosť Štátu Izrael.
Prvé roky židovského štátu boli poznamenané obrovskou imigračnou vlnou osôb, ktorí prežili holokaust a počas desiatich rokov (1948 – 1958) vzrástla populácia Izraela z 800 tisíc na 2 milióny.
územie, ktoré židia volajú Izrael,postupne spadalo pod asýrsku,babylonskú,perzskú,grécku,rímsku,sás ánovskú, byzantskú a od 7. st. pod arabskú nadvládu. Potom oblasť ovládali Umajjovci, Abbásovci, križiaci a v roku 1260 bola pripojená k mamlúckemu sultanátu. V roku 1516 sa stala súčasťou Osmanskej ríše, súčasťou ktorej zostala až do 20. storočia.V roku 1917 bola Palestína obsadená Britmi pod velením generála Edmunda Allenbyho, a potom v roku 1919 bolo na Parížskej mierovej konferencii územie Palestíny zverené pod britskú správu, a vznikol tak protektorát Britský mandát Palestína, medzi jeho hlavné ciele patrilo zavedenie Balfourovej deklarácie.Obyvateľstvo protektorátu bolo vtedy väčšinou arabské,
Židovská imigrácia pokračovala v rokoch 1919 – 1923 a 1924 – 1929, počas ktorých prišlo do Palestíny viac ako 100 tisíc Židov. Arabské nepokoje a povstanie v Jaffe viedli k tomu, že Briti obmedzili židovskú imigráciu a územie pre budúci židovský štát stanovili iba na západ od rieky Jordán
Kanadskí odborníci nesúhlasili s tvrdením USA, že po odchode inšpektorov OSN Irak obnovuje svoje schopnosti v oblasti zbraní hromadného ničenia. Kanaďania nepovažovali za presvedčivé informácie, že Irak obnovuje svoj jadrový program a nemali dôveru k argumentom USA. Obdobne boli kanadskí odborníci skeptickí k hodnovernosti informácii o obnove výroby chemických zbraní v Iraku.
Ako už bolo spomenuté, kanadské závery vychádzali prakticky z rovnakých informácii ako americké a britské. Keď pominieme aspekt analytického zlyhania, ktoré je permanentným rizikom spravodajskej analýzy, tak príčiny zásadných rozdielov v záveroch vidí Barnes v tom, že v Kanade nebol významný politický alebo iný vonkajší tlak, ktorý by usiloval nasmerovať hodnotenie konkrétnym smerom. Došlo len k určitému vnútornému byrokratickému pnutiu, ktoré bolo reakciou na zásadne odlišné závery kanadských analytikov od ich amerických a britských kolegov. Toto ale v konečnom dôsledku neovplyvnilo závery hodnotenia Kanaďanov
Práca je venovaná hodnoteniu situácie ohľadom Iraku zo strany kanadských spravodajských služieb v období pred americkou inváziou do Iraku v roku 2003.
Podľa Barnesovej štúdie, kanadské spravodajstvo od počiatku krízy venovalo Iraku veľkú pozornosť. Keď USA začali prezentovať rôzne podozrenia vo vzťahu k Iraku a ZHN, boli kanadskí spravodajskí analytici poverení preskúmať tieto tvrdenia a posúdiť ich pravdivosť. Podľa ich záverov americké tvrdenia neboli podporené dostupnými dôkazmi. Barnes uvádza, že nešlo len o prácu spravodajských služieb. Koncom augusta 2002 medzirezortná skupina odborníkov dokončila hodnotenie irackých programov vývoja a výroby zbraní hromadného ničenia, vrátane chemických, biologických a jadrových zbraní. Dospeli k záveru, že prípadné pozostatky chemických zbraní z obdobia pred vojnou v Perzskom zálive v roku 1991 môžu existovať len vo veľmi malom množstve a pravdepodobne sú z dôvodu zlých skladovacích podmienok nepoužiteľné.
Invázia USA do Iraku v roku 2003 bola jednou z najvýznamnejších geopolitických udalostí prvého desaťročia tohto storočia. Rozhodnutie uskutočniť inváziu bolo oficiálne podložené spravodajskými informáciami, podľa ktorých Irak vyvíjal a vyrábal zbrane hromadného ničenia a tým ohrozoval medzinárodnú bezpečnosť. Ďalší vývoj ukázal, že tieto spravodajské informácie neboli objektívnym a nezaujatým hodnotením, ale boli zásadne ovplyvnené politickými tlakmi na americké a britské spravodajské služby. Podrobne sa celému problému venuje napríklad kniha „Curveball“ od Boba Drogina, kde sa popisuje ako vzniklo a presadilo sa toto účelové klamstvo.
Zaujímavý a odborne fundovaný príspevok do problematiky prišiel nedávno z Kanady. Kanadský odborný časopis „Intelligence and National Security“ publikoval štúdiu Alana Barnesa “Getting it Right: Canadian Intelligence Assessments on Iraq, 2002-2003”.
Vtedy sa iniciatívy ujal práve Tony Blair, ktorý sa americkému prezidentovi ponúkol, že urobí invázii do Iraku takpovediac marketing, že sa „postará o predanie chystaného útoku, ktorý bolo stále ťažké presadiť a zdôvodniť“. Dokazujú to výpovede vtedajšieho ministra obrany USA Colina Powella, ktorý „svojho“ prezidenta uistil, že Tony Blair to „zariadi“. Veľká Británia bola verným spojencom Spojených štátov a už rok pred inváziou Tony Blair sľúbil, že to urobí. A aj urobil a napokon aj britské vojská bojovali v Iraku. Dôsledky tejto vojny pociťuje celý svet dodnes. Nič na tom nezmení ani fakt, že sa Tony Blair za túto svoju úlohu ospravedlnil...
ale,, nikto nebol súdený a odsúdený za zločiny proti ľudskosti a za vojnové zločiny spáchané v Iráku,,,
palenka, nemáš pravdu, v Iraku bojovali aj europske vojska..
Od roku 2009 sa v Británii vedie vyšetrovanie špeciálnej komisie, ktorá sa snaží zistiť skutočné pozadie vstupu Veľkej Británie do vojny v Iraku v roku 2003. Vyšetrovanie spornej elektronickej komunikácie exministerky zahraničných vecí Spojených štátov a terajšej kandidátky na prezidentku Hillary Clintonovej nedávno odhalilo pravú úlohu Tonyho Blaira v projekte s názvom Invázia do Iraku.
Po teroristických útokoch v roku 2001 bol vtedajší americký prezident Bush mladší pevne rozhodnutý, že uskutoční inváziu do Iraku a zlikviduje tamojšieho diktátora Saddáma Husajna. Keďže sa nepodarilo dokázať, že má Irak napojenie na amerického nepriateľa číslo jeden – al-Káidu, bolo treba nájsť iné zdôvodnenie pre Američanov i celý svet.
Husajn si v arabskom svete získal obdiv predovšetkým vtedy, keď sa v roku 1991 odmietol podrobiť rezolúcii OSN, ktorá ho vyzývala na okamžité a bezpodmienečné stiahnutie irackých jednotiek z Kuvajtu. Iracký vodca vtedy vyhlásil, že tak urobí až po tom, čo sa skončí izraelská okupácia Palestíny, a keď sa stiahnu z Blízkeho východu všetky cudzie vojská a keď v tejto oblasti nebudú žiadne zbrane hromadného ničenia. Z Kuvajtu jeho vojská vytlačila následná medzinárodná vojenská intervencia pod vedením Spojených štátov.
Profesor medzinárodných vzťahov z Jordánskej univerzity v Ammáne Hasan Múmaní uvádza, že Arabi v súvislosti s rastúcim vplyvom Iránu dnes vnímajú Husajna ako človeka, ktorý toto všetko predvídal.
"V mnohých arabských krajinách je Saddám symbolom udatnosti a podľa mnohých bolo za jeho éry lepšie v porovnaní s úpadkom, ktorý nasledoval," dodáva jordánsky profesor.
a kde je rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu (ICC) o zodpovednosti Prezidentov USA o vojnových zločinoch v Iráku*??? *Sýrii, atd ?? mlčí... prečo???
dotácie na výrobu masa, ako aj krmív, sú v západnej europe, teda aj v španielsku omnoho vyššie, ako umajú naši chovatelia a pestovatelia
U nás úplne zlyhala a zlyháva vládna politiky týkajúca sa poľnohospodárstva a potravinárstva
Slovenské potraviny kedysi doma nechýbali. Mali sme ich dostatok.
Ešte začiatkom 90 tych rokov, sme boli krajinou, kde potravinová sebestačnosť SR bola na úrovni 88% !!!!!
Aktuálne máme potravinovú sebestačnosť na úrovni 40
. A podobný stav je aj na pultoch obchodných reťazcov, ktoré síce propagujú slovenské potraviny, ale v konečnom dôsledku ich ponúkajú málo – tiež na úrovni 40 %
Výmera poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa len za posledných 15 rokov zmenšila o 70 tisíc hektárov.
Za posledných 20 rokov klesli stavy ošípaných približne o 75 %. To nie je žiadny prirodzený pokles, je to len reakcia chovateľov na zmenené podmienky v trhovej ekonomike.
..Nebolo to prvýkrát, keď v zápase slovanistický brankár zazmätkoval. Pre ďalší príklad netreba chodiť vôbec ďaleko, stačí týždeň dozadu, keď hral Slovan v Bazileji. Chovan aj tam pustil lacný gól. V Bratislave zasa „pomohol“ Ferencvárosu pri postupovom góle v nadstavenom čase.....
dúfam, , že tie goly nepredal.....ale naozaj len zazmetkoval
členovia vlády, predseda vlády, Prezident SR a poslanci NR SR ako prví majú dodržiavať Ústavu SR a Zákony SR
Pokiaľ ich porušia, musia byť obžalovaní a súdení za porušenie Ústavy a Zákonov SR
a musia byť odsúdení
Postihy
Ak sa takýto subjekt nezaregistruje,neudržiava účty, neoznačí informačné materiály,neposkytne kongresovému výboru najnovšie údaje,nesúhlasí s poplatkami podmienenými úspechom politickej činnosti – v tom prípade ide podľa zákona o trestný čin
Vo svete existuje niekoľko zákonov na ochranu ústavného poriadku a národných a štátnych záujmov štátov najmä pred činnosťou stále sa rozmáhajúcich mimovládnych organizácií, najmä ak ich prevažné zdroje pochádzajú zo zahraničia, majú hlavné sídlo organizácie v zahraničí alebo konajú v prospech iných záujmov a cieľov v danom štáte alebo regióne.
Vzhľadom na situáciu na Ukrajine,historickú skúsenosť otvoreného a potvrdeného politického pôsobenia mnohých mimovládnych organizácií v 90.rokov na Slovensku a stále aktuálneho ovplyvňovania v prospech stále užšej integrácie,migrácie z tretieho sveta a ideológie multikulturalizmu je žiadúce,aby z dôvodu transparentnosti a ochrany národno-štátnych záujmov podobnú legislatívnu normu prijala aj NR SR
Ako zákon funguje?
Zákon vyžaduje, aby sa bez výnimky každý zástupca zahraničného subjektu registroval na Ministerstve spravodlivosti a vyplnil formulár, kde uvedie súhlas so zverejnením príjmov a výdavkov v mene zahraničného subjektu. Tieto formuláre sú verejné a musia byť dopĺňané každých 6 mesiacov. Zákon tiež vyžaduje, aby informačné materiály (predchádzajúci termín „propaganda“) boli zreteľne označené, že tieto informácie poskytujú zástupcovia v mene zahraničného subjektu. Zástupca musí kópie týchto materiálov odovzdať generálnemu prokurátorovi. V prípade vyšetrovania pred výborom Kongresu musí zástupca predložiť výboru čerstvú kópiu svojho registračného výkazu. Zástupca („agent“) je povinný zaznamenať všetky svoje aktivity a dovoliť Generálnemu prokurátorovi, aby ich prešetril.
Zákon USA vyžaduje pravidelné zverejňovanie všetkých činností a financií zo strany ľudí a organizácií, ktoré sú pod kontrolou cudzích vlád, organizácií alebo osôb mimo Spojených štátov amerických. Zákon FARA však pozná viaceré výnimky pre organizácie venujúce sa „náboženským, charitatívnym, akademickým, vedeckým alebo umeleckým činnostiam.
Kto sa pokladá za zástupcu (agenta)?
Zástupcom (agentom) zahraničného subjektu je akákoľvek osoba alebo organizácia, ktorá koná na základe rozkazu, požiadavky, pod vplyvom, kontrolou zahraničného subjektu, alebo ktorej aktivity sú riadené zahraničným subjektom, ktorý:
– sa zúčastňuje politických aktivít, alebo
– koná v oblasti styku s verejnosťou pre zahraničný subjekt, alebo
– získava alebo rozdeľuje v Spojených štátoch akúkoľvek vec pre zahraničný subjekt, alebo
– zastupuje pred ktoroukoľvek agentúrou alebo predstaviteľom americkej vlády zahraničný subjekt
Odporúčame