Malú ale kvalitnú techniku pre družstvá a ŠM vyrábal aj podnik AGROZET PROSTĚJOV : a bol toho celý rad ...na kosenie, obracanie sena , viazanie atd atd .. kde je táto technika???
Malú ale kvalitnú techniku pre družstvá a ŠM vyrábal aj podnik AGROZET PROSTĚJOV : a bol toho celý rad ...na kosenie, obracanie sena , viazanie atd atd .. kde je táto technika???
kde dali dnešní majitelai družstiev techniku z podhorských JRD a STS ?? malé kosačky, traktoríky atd - bolo toho dosť -- ale všetko je rozpredané, zdevastovanéVeď aj za socíku sa kosili horské lúky, kosilo sa aj v "daždivom" období
Prečo by mal štát investovať do súkromných spoločností??
Radšej nech sa vláda zamyslí a konečne vytvorí štátne majetky späť - všade tam, kde sa nevyužíva orná pôda a lúky ..-- a tam môže investovať .. okrem iného by sa vytvorili pracovné miesta minimálne pre 10000 až 15 000 ľudí
Od roku 1990 kleslo využívanie ornej pôdy na poľnohospodársku výrobu o takmer 49% !!!
Využívanie pasienkov a lúk detto
tam máme veľké rezervy --a tam musí investovať štát -- a nie, že sa odpredávajú družstvá a pomezky podnikateľom z Dánska, Holanska , Belgicka atd
...akým spôsobom má poľnohospodár počas intenzívnych dažďov postupovať,..
Nuž, to sú už poľnohospodári naozaj takí .nemúdry?
Pršalo aj pred rokom, pred 10 rokmi, aj pred 30 rokmi atd atd .. a poľnohospodári vždy vedeli pokosiť svoje lúky, porasty ..
Veď aj medardova kvapka nekvapká celých 40 dní., sú tam aj slnečné dni... a keďže boli problémy so sušením aj v minulosti, družstvá mali sušičky...mnohé si vyrábali krmivá na svojich dvoroch, využívali koscov starých aj mladých , ženy obracali sená a za dva dni . bolo suché..atd
Teraz majú aj techniku -- a nič... nekosia a ak sa technika nemôže dostať na lúky, kde majú záložný plán - koscov ??
nech idú naši farmári a poľnohospodári na skusy do rakúskych Álp,či na sever k švédom, atd, aby sa naučili nanovo, ako majú postupovať počas daždivého obdobia
Novodobí poľnohospodári a farmári si neberú príklad z našich bývalých družstiev a štátnych majetkov .. Títo natŕčajú ruku zakaždým,ked je sucho,niet závlah,štát pomôž, ked prší,štát pomôž
aj v Pravde sa maže a maže --- všetko, čo sa vymyká z " normálu" je zmazané...
Mne zmazali za posledný týždeň 4 príspevky--
hranice sa otvorili, prichádzajú ľudia z oblastí, krajín, kde ešte Covid 19 vyčíňa-- nakoľko už ľudia nemusia do povinnej karantény, je logické, že ak nejaký nemocný príde, nakazí mnoho ďaľších našich občanov ..
Druká vlna Covodu, teda prichádza ...
Otázkou ostáva, nakoľko je Covid 19 nebezpečný, a koľko ľudí naozaj zuomrelo na Covid 19 ..a nie na iné choroby
10 videí , ktoré hovorili o corona víruse v tom zmysle, že počty obetí sú nepravdivé, médiami nafúknuté, bolo zmazaných na FB ,a ko an na youtube -- teda medzinárodná cen zú ra funguje,,, prečo asi tietoi videá boli " nežiadúce"???
aj video poslanca Talianskeho parlamentu - Vittoria Sgarbi , kde tiež hovorí o pod vode s počtami mrtvych, je už zmazané...PREČO ????
Prečo sa nemáme dozvedieť pravdu ???
KOmu tá pravda vadí???
Sulík si presadil svoje -- konečne si bude môcť kúpiť tepúlé rožky aj v nedeľu a nebude musieť ísť kvôli tomu do rakúska
Američanov šokoval, keď 15. septembra 1959 priletel do Washingtonu novým lietadlom Tu-114. Nebolo síce ešte v sériovej výrobe, no Chruščov sa chcel pred Američanmi pochváliť. Podarilo sa mu to. Kolos s rozpätím krídiel 51,1 m, výškou 15,44 m, min. váhou bez paliva 85 ton, s výkonom 60 000 koní a doletom na jedno natankovanie 9 720 km pristál. Letiskový personál však musel riešiť vážny problém, ako dostať pasažierov z lietadla. Na letisku totiž nemali schodíky, ktoré by siahali až k dverám ruského kolosu.
Pamätným sa stalo najmä Chruščovove vystúpenie na XX. zjazde KSSZ 25. februára 1956, na ktorom odsúdil kult osobnosti a z neho plynúce zločiny. „V celom rade prípadov Stalin ukázal, že jeho netolerancia, brutalita a zneužívanie moci ho dostali na cestu represálií a fyzického vyhladzovania nielen skutočných nepriateľov, ale aj tých jednotlivcov, ktorí sa nedopustili žiadnych činov proti strane alebo sovietskej vláde,“ vyhlásil do ticha šokovaného publika.
Otvorili sa brány gulagov, zmiernila sa cenzúra, k čitateľom sa legálne dostali diela Alexandra Solženicyna (Jeden deň Ivana Denisoviča), Borisa Pasternaka (Doktor Živago) a iných zakázaných autorov, o slovo sa hlásili avantgardní umelci. Chruščov bol prostý človek, nemal cit pre umenie. Keď 1. decembra 1962 navštívil galériu Manéž, vybuchol hnevom a na adresu jedného obrazu povedal, že je to „psie hovno“ a že „somár by dokázal namazať krajší obraz svojím chvostom“
generála Vasilija Čujkova do prvých línií, aby povzbudil vojakov, ktorí mali minimálnu šancu prežiť. Bitka sa skončila víťazstvom Červenej armády, ale za cenu státisícov obetí aj kvôli nezmyselným rozkazom.
V roku 1944 sa stal predsedom Rady ministrov Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Jeho úlohou bolo postaviť zdevastovanú krajinu na nohy. Opäť ho čakal boj – s Ukrajinskou povstaleckou armádou, ktorá požadovala samostatnosť Ukrajiny, ale i s neúrodou a hladomorom.
Chruščovove hviezdne roky prišli po Stalinovej smrti. Ešte v roku 1937 hovoril, že „Stalin je to najlepšie, čo ľudstvo má, pretože Stalin je nádejou, je očakávaním, je majákom, ktorý ukazuje cestu všetkému pokrokovému ľudstvu.“ O 16 rokov neskôr bolo všetko inak. V tvrdom politickom boji odstránil krvilačného Beriju, porazil Malenkova, Molotova a ďalších rivalov, ktorí sa nádejali zasadnúť na uprázdnené vodcovské kreslo.
V 30. rokoch sa Chruščov zaradil medzi Stalinových obľúbencov. Možno i pod vplyvom Stalinovej manželky Nadeždy, s ktorou ho spájalo priateľstvo z čias, keď študovali na tzv. akadémii. Pomáhal v „očiste“ strany, napĺňal kvóty, koľko „nepriateľov ľudu“ poslať na smrť alebo do gulagov. Poslali ho do Kyjeva, aby zachránil krachujúci ukrajinský komunistický aparát. Počínal si stalinsky: väčšina členov výboru strany skončila vo väzení alebo na popravisku. Navyše násilná kolektivizácia vyvolala hladomor. Pod Chruščovovým vedením – na základe paktu Molotov – Ribbentrop – sa Ukrajina rozšírila o západné územia.
Po vpáde hitlerovských vojsk do Sovietskeho zväzu Chruščov, už člen politbyra, pôsobil ako komisár na viacerých frontoch. Historici mu pripisujú podiel na katastrofálnych porážkach najmä v bojoch o Kyjev a Charkov. V stalingradskej bitke, vystrašený hnevom Stalina, voľky-nevoľky išiel po boku veliteľa 62. armády
a MY sa nebojíme rusov, ani Ruskej federácie...skôr sa bojíme usákova a potomkov súkmeňovcov adolfa a spol
Po tretie, tieto sankcie sa často „podporovali“ mnohými diplomatickými, politickými a vojenskými prostriedkami nátlaku a dopĺňali sa podmienkami politického ideologického charakteru. Hlavným cieľom podobných sankcií bola snaha vrátiť Rusko/Sovietsky zväz/ na kapitalistickú cestu rozvoja a hospodárenia, zrušiť celý socialistický systém v krajine a vytvoriť z Ruska/Sovietskeho zväzu kolóniu alebo aspoň čiastočnú kolóniu Západu.
Mnohé z týchto sankcií platili počas celého obdobia existencie Sovietskeho zväzu – až do r. 1992 – teda 75 rokov. Treba však podotknúť, že ani politické zmeny a rozpad ZSSR veľa zmien nenarobili. Viaceré krajiny, podľa „zvyku“, ponechali mnohé sankcie aj voči novému štátu, ktorý vznikol na troskách ZSSR, – proti Rusku.
Tieto sankcie mali svoje zvláštnosti. Po prvé, boli to kolektívne sankcie, ale nie sankcie jednej krajine voči druhej. Tie sankcie na revolučné Rusko, neskôr Sovietsky zväz uvalil oveľa väčší počet krajín, ako tých, ktoré sa v súčasnosti zúčastňujú na sankčnej vojne proti Rusku. A samozrejme, tie sankcie boli oveľa rozsiahlejšie, tvrdšie a bezočivejšie. Po druhé, zachvátili nielen obchod, ale aj dodávky tovarov, kredity, investície, budovanie spoločných podnikov, podnikanie na cudzom území, vytváranie dcérskych spoločností, predaj technológií, možnosť pracovať v zahraničí, totálne zrušenie vedeckej spolupráce a pod.
Zrušenie dohody inicioval americký bankár Jacob Henry Schiff. Mal však iný pôvod: tento nemecký Žid sa v r. 1847 narodil ako Jakob Heinrich Schiff vo Frankfurte nad Mohanom. Schiff sa snažil natlačiť na úrady Ruskej ríše, aby prestali „potláčať práva Židov v Rusku“. Išlo hlavne o to, že židovskí obchodníci, ktorí prichádzali do Ruska z USA, mali obmedzené možnosti cestovania po území Ruska.
Odstúpenie od dohody znamenalo, že Rusko stratilo štatút krajiny, ktorá malo v USA režim najvyšších výhod /most-favoured-nation/. Išlo predovšetkým o zrušenie výhodných colných poplatkov. Samozrejme, podobné sankcie poškodzovali Rusko skôr politicky, ako ekonomicky, pretože v tých časoch USA vôbec neboli jedným z najväčších ruských obchodných partnerov.
Ale onedlho prišlo obdobie skutočne tvrdých, doslova brutálnych sankcií. Rozsiahle sankcie na Rusko uvalila väčšina krajín Západu – hneď po ruskej revolúcie v novembri r. 1917.
Nikdy amerických a európskych politikov a expertov príliš nezaujímalo, aká je vlastne situácia v Rusku, aký je tam režim a kto tam vládne: za každej vlády, za každého počasia sankcie musia byť…
Západ uvalil sankcie na súčasné demokratické, slobodné a nezávisle /možno v tom je, podľa západných expertov jej najväčší hriech?/ Rusko. Uvaľoval sankcie na boľševikov, socialistov a komunistov Sovietskeho zväzu, ako aj na ruského „baťušku – cára“… Takže vyzerá to tak, že sankcie na Rusko neuvaľujú z toho alebo iného dôvodu, ale iba preto, že Rusko jednoducho existuje. Podľa zbožných želaní západných stratégov by existovať nemalo. A v tom je asi celý problém.
No a veľká sranda, skúste odhadnúť, kto to vtedy urobil, ako prvý? No samozrejme, Spojené štáty americké…
Po prvý raz USA uvalili sankcie na Rusko ešte pred prvou svetovou vojnou – v r. 1911, keď zrušili rusko-americkú obchodnú dohodu z r. 1832.
Mnohí politici, analytici, média a niektorí naši vážení čitatelia nevedia pochopiť, prečo Rusko tak pokojne reaguje na sankcie Západu a príliš sa netrápi. Niet sa čomu čudovať: Rusko už vyše 100 rokov existuje v období západných sankcií – už si na to zvyklo…
V priebehu tohto obdobia rozdiel bol iba v počte krajín, ktoré na Rusko uvaľovalo sankcie, a v ich rozsahu. Aj v súčasnosti Rusko znáša dosť rozsiahle sankcie, ktoré uvalili viaceré krajiny. Ale podobne, ako Kuba, neskrachovalo, nepadlo, neustúpilo a nerobí paniku.
Okrem iných „perličiek“ v súvislosti s protiruskými sankciami, je taká mala čerešnička na torte. Na oboch stranách Atlantického oceánu stále tvrdia, že sankcie uvaľujú na Rusko kvôli tým alebo iným hriechom Moskvy, Kremľa, Putina, hakerov, počasiu a pod. Zákonitosť je však niekde inde: storočné sankcie svedčia o tom, že Západ /vo všeobecnosti/ už dávnejšie otvorene /častejšie tajne/ bojuje proti Rusku.
naozaj si myslíš, že rusi sú takí nemúdri, že budú špeciálnymi číslami pasov vystavovať svojich agentov rýchlemu odhaleniu?? tomu predsa neverí ani dieťa v materskej škôlke ...
tento nový výplod Berlína má len odviesť pozornosť od nemeckých ekonomiockých problémov a problémov s korona vírusom...
ringel už zabudol, čo všetko popísal, čo všetko o sebe trvdil
po roku 1993 sa mu otvorili oči a po každých voľbách je z neho " iný " človek -- najnovšie slniečkár
Odporúčame