Projekt nazval „Poučenia“ (Lessons Learned), malo ísť o internú analýzu, ktorá by budúce vlády vystríhala pred replikáciou podobných chýb, ak raz Američania opäť vojensky zaútočia a obsadia cudzie územie. Analytici SIGARu sa postupne stretli so 600 ľuďmi, ktorí mali bezprostrednú skúsenosť s afganským terénom, medzi nimi boli armádni generáli a vojaci, diplomati či pracovníci z tretieho sektora. Vo väčšine išlo o Američanov, ale Sopkovi ľudia chceli mať čo najširšiu perspektívu, vycestovali i za Afgancami a v Londýne, Bruseli či Berlíne hovorili so spojencami z NATO.
Sopko si tak postupne cez zasvätené výpovede priamych aktérov a pozorovateľov skladal obraz o americkej prítomnosti v Afganistane, ktorého výsledok bol asi presnejší, než by sa podarilo vydolovať investigatívnym tímom novinárov
