nečítaš s porozumením)))))
pokiaľ by Čína ovládala väčšiu časť Juhočínskeho mora, USA by stratili vplyv v tejto oblasti -- a o to tu ide -- USA sa snažia ovládať námorné cesty v tejto oblasti a ovládať tým aj okolité štáty
jednotka, vôbec, ale vôbec nepoznáš historiu
Naštuduj si závery Jaltskej a Postupimskej konferencie -- a zistíš, že rozdelenie sféry vplyvu boli dohodnuté za účasti predstaviteľov USA, V.Británie a ZSSR ...
Východ sa dostal do sféry vplyvu ZSSR, Západ do sféry vplyvu USA a V.Británie -- podobne bolo rozdelené aj Nemecko.. Po vojne sa zo spojencov - USA a V.Británie stali nepriatelia ZSSR -- studenú vojnu odštartoval CHurclil svojím prejavom v USA .. a zvyšok poznáš, pokiaľ nie, douč sa to
Arbitrážny tribunál zostavený pri Stálom arbitrážnom dvore vydal v júli 2016 dôležitý verdikt,
Historické nároky na takmer 90 % Juhočínskeho mora, ktoré vyprovokovali Filipíny do začatia arbitráže v roku 2013, tribunál uznal za neplatné.
Rovnako neuznáva čínske inžinierske diela za plnohodnotné ostrovy.
Čína zopakovala, že arbitráž nepovažuje za legálnu.
Nové ostrovy budú totiž schopné poskytnúť Číne základňu pre jej námorné aj vzdušné sily, ktoré doteraz museli pristávať na vyše tisíc kilometrov vzdialených základniach na ostrove Chaj-nan, prípadne ešte ďalej na pevnine. Okrem toho môže na nich umiestniť ďalšie zbrane schopné pokryť širokú oblasť. Čína týmto spôsobom môže získať pozíciu v úplnom centre sporných území, a zároveň aj v centre celého Juhočínskeho mora, a to všetko v tesnej blízkosti k hlavným námorným obchodným trasám. Jej vplyv v oblasti by tak výrazne vzrástol a Čína sa postupom času môže stať novým „garantom bezpečnosti“ námorných trás.
Z tohto pohľadu je Juhočínske more jedným z hlavných dejísk geopolitického súboja medzi Čínou a USA o vplyv v širšom indopacifickom regióne.
Posledným zo zahraničnopolitických krokov Číny v oblasti Juhočínskeho mora je tzv. budovanie umelých ostrovov. Prvé správy sa začali objavovať v polovici roku 2014, postupom času sa najmä vďaka satelitným snímkam podarilo získať pomerne dobrú predstavu o rozsahu týchto aktivít. Čína posilňovala svoje pozície na siedmich bodoch v rámci Spratleyho ostrovov a celkovo už dokázala vybudovať približne osem kilometrov štvorcových suchej pôdy, čím dramaticky posilnila svoje pozície, ktoré mali pôvodne charakter niekoľkých skál pri hladine mora. Jeden z čínskych umelých ostrovov je už dnes väčší než dovtedy najväčší ostrov Spratleyho ostrovov Itu Aba, ktorý dlhodobo okupuje Taiwan. Čína s najväčšou pravdepodobnosťou na novonadobudnutej súši stavia minimálne jednu pristávaciu plochu a prístavisko pre lode.
Čínska výstavba v regióne má reálny strategický vplyv.
takže lken USA majú na všetko nárok??
jednotka, čítať viem a s porozumením, vieš jednotka, Tvoj problém je niekde inde .. neučíš sa, nenapreduješ
Vieš, malý chlapec vyrastie v muža, opilec sa vyspí z kocoviny, nemocný sa uzdraví,ale b..l --be c -- zostane .. b..l,,b --com,, stále
Pre Spojené štáty predstavuje more kritický ekonomický uzol. Jeho kontrola formou otvoreného obchodného režimu predstavuje základný pilier ich dominantného postavenia, ktoré si v regióne udržiavajú od konca druhej svetovej vojny. Okrem partikulárnej dôležitosti územia tak USA musia zobrať do úvahy aj obranu svojich univerzálnych princípov – vrátane podpory spojencov a medzinárodného práva – ak nechcú ohroziť svoju kredibilitu a status.
O to teda ide USA -- aby mali naďalej svoj vplyv danej oblasti...
Juhočínske more je strategicky extrémne dôležité hneď z niekoľkých dôvodov. Asi najdôležitejším je, že ním prechádza najvyťaženejšia obchodná trasa na svete spájajúca hlavné východoázijské ekonomiky (Čína, Japonsko, Južná Kórea a Taiwan) s juhovýchodnou a južnou Áziou, Blízkym východom, Afrikou a Európou. More ďalej poskytuje približne 10 % svetového úlovku rýb, a zároveň ukrýva zatiaľ neznámy objem nerastných surovín, aj keď drvivú väčšinu pravdepodobne v nesporných územiach. Okrem toho predstavuje pre Čínu strategicky významný priestor, kontrola ktorého by jej umožnila projektovať moc na otvorený Pacifický a Indický oceán prostredníctvom tzv. prvého reťazca ostrovov (first island chain), a zároveň by významne zlepšila jej geopolitické postavenie voči Taiwanu.
Juhočínske more predstavuje jeden z najproblematickejších sporov v medzinárodných vzťahoch. Do sporu je priamo zainteresovaných šesť aktérov, ktorí si nárokujú suverenitu nad suchými územiami – Čína, Vietnam, Filipíny, Malajzia, Brunej a Taiwan. Okrem suverenity je veľmi podstatnou súčasťou sporov aj otázka vytýčenia výlučných ekonomických zón (EEZ – exclusive economic zone) a definovanie režimu využívania jednotlivých morských oblastí. V týchto sporoch je zainteresovaná aj Indonézia, ktorej EEZ okolo ostrovov Natuna sa prekrýva s čínskymi námornými nárokmi. Otvorený charakter mora je, naopak, v záujme iných veľmocí na čele so Spojenými štátmi, ale aj Japonskom, Indiou a ďalšími, vrátane krajín Európskej únie.
1
trochu Tvoju poslednú vetu dám do súladu s tým, čoho sme denne svedkami:
---Nedokážemn pochopiť, ako môžu niektorí tunajší diskutéri, ktorí sa považujú za ľudí ktorí pojedli všetku múdrosť sveta, fandiť ame riča nom a nie malým štátom v okolí a vo svete , v krajinách,kde sa nachádza ropa, ktorí žijú v neustálom strachu, čo im zase vyvedú večne nenažraní am er ičania !..
takto si to myslel???
pretože takto je to pravda, ktorej svedkami sme už dlhé roky
neviem kedy zmažu aj toto video, tak si ho pozrite a urobte si svoj názor na prácu novinárov a médií sami
Pretože sú ruské podniky od roku 2014 odrezané od medzinárodných kapitálových trhov,nezostáva im nič iné, než obmedzovať svoje zadlženie
Zatiaľ čo západné podniky využívajú nízke úroky a brali si nové pôžičky,dlh ruského firemného sektoraklesol pod 50% HDP !!.
Pomer štátneho dlhu k HDP sa tak nachádza výrazne pod 20% tami !!!
Rusko taktiež posilnilo svoju sebestačnosť.. Ruské sankcie na dovoz západných potravín podporili domácu poľnohospodársku výrobu, čo viedlo k poklesu podielu dovážaných potravín na menej než štvrtinu !!!
a takéto výsledky Ruska naozaj nedajú spať Západným politikom a majiteľom nadnárodných spoločností...
Po zavedení sankcií Západom voči Rusku, sa cieľom ruskej makroekonomickej politiky nestala podpora rastu, ale skôr budovanie opevnenej ekonomiky, ktorá by dokázala odolať veľkým šokom
Túto politiku podporilo pravidlo z roku 2017, ktoré stanovilo, aby rozpočet štátu bol postavený na cene ropy mierne nad 40 dolárov za barel
Všetko nad touto hranicou bolo presunuté do fondu pre problémové obdobia .
1. marca 2020dosahoval majetok fondu 7,3 % HDP Ruskej federácie !!!
Rusko tak teraz disponuje jedným z najväčších devízových a zlatých rezerv sveta v hodnote takmer 570 miliar dolárov !!!
Zatiaľ má Rusko viac než dostatočné rezervy na niekoľko najbližších rokov !!
Pokles kurzu rubla naviac obmedzil škody, ktoré verejným financiá,m spôsobil prepad ropy..Kvôli západným sankciám je tak v mnohých prípadoch irelevantné, že zahraničný trovar je teraz v rubloch drahší
čo dohňa západných politikov a podnikateľov do šialenstva je skutočnosť,že napriek sankciám voči Rusku a ruským sankciám voči Západu,ruská ekonomika neskolabovala
Ruská ekonomika by mala byť v kríze,ale nie je
Covid-19 teraz vyvolal globílny kolaps,cena ropy od marca klesala až pod 30 dolároiv za barel, a nič
Ruskom to nezatriaslo
Ropa a plyn obvykle tvoria viac ako polovicu ruského exportu, takžerznižovaním ceny ropy Rusko strácalo,rubel oslaboval...
Ale zatiaľ čo aj naj bohatšie ekonomiky upadali do zmätku,zadlžovali sa, aby zmierrnili negatívne hospodárske dopady, ruská ekonomika nevykazuje žiadne väčšie známky paniky !!!.
Dôvodom nie je to, že Rusko diverzifikuje svoju ekonomiku,poráža korupciu, chráni majetkové práva či posilňuje hospodársku súťaž , investície , alebo rast
S týmto to nemá nič spoločného.Ruská ekonomika je však menej citlivá na vonkajšie šoky,lebo je už šesť rokov izolovaná od " kapitalistického" trhu
Čo ich konečnom dôsledku stálo veľa pracovných miest. V roku 1987 USA uvalili na japonských výrobcov čipov 100 % daň. Tieto sankcie v spojení s krízou nehnuteľností pribrzdili hospodársky rast Japonska na viac než desaťročie.
Takže v politike USA žiadne novoty ---
Osobne si myslím, že americké technologie nás odpo čú vajú viac , než tie čínske
Ak by USA prijali opatrenie, že akýkoľvek čip používaný na ich území, musí mať v krajine aj licenciu, ohrozilo by to práve taiwanskú štátnu spoločnosť TSMC.
Keďže je najväčším výrobcom čipov na svete.
Zaberá až 55,9 % svetového trhu.
American GlobalFoundries Inc. s trhovým podielom 9,4 % za ňou výrazne zaostáva.
TSMC je iba výrobca čipov a spoločnosť Huawei vlastní patenty na jej vývoj prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti HiSilicon. Prípadný pokus spoločnosti Huawei o prechod na iného výrobcu čipovej sady, ako napríklad Samsung Foundries, by nebol úspešný. Keďže tá by nové americké nariadenie na licenciu pre čipy nemohla obísť.
Obvinenia USA proti Huawei a Číne sú tak nápadne podobné tvrdeniam voči Japonsku v 80. rokoch minulého storočia. Japonci boli vtedy tiež obvinení z krádeže technológií.
Prezidenti z Bieleho domu si nárokujú na všetko... samozrejme v mene tých, čo ovládajú spojené štáty
a keď nie je podľa ich predstáv, nasledujú sankcie
Najmarkantnejšie je to vidieť v spore s Čínou - rsp, jej firmami najmä Huawei
Čo robia USA??
Je to snaha USA prinútiť zahraničných výrobcov čipov, aby požiadali o licenciu v USA skôr, ako ich dodajú spoločnosti Huawei,
tento krok D.T je namierený aj proti taiwanskej spoločnosti TSMC (Taiwan Semiconductor Manufacturing Company) preto, lebo práve tá je dodávateľom čipov pre čínsku spoločnosť Huawei.
Huawei je teraz súčasťou sporu medzi USA a Čínou týkajúceho sa globálnej technologickej dominancie.
USA sa snažia presvedčiť spojencov, aby vylúčili čínske vybavenie z pripravovaných 5G sietí budúcej generácie. Dôvodom má byť podozrenie, že by ho Čína mohla použiť na špionáž proti USA. Spoločnosť Huawei tieto obvinenia opakovane odmietla.
Volný trh, či tržný systém už nefunguje minimálne 50 rokov
Trhy sa žiaľ, riadia vyhláseniami politikov, prezidentov Bieleho domu a vyhláseniami ratingovými agentúrami-- samozrejme -- zase americkými
Prečítajte si knihu: Selhání kapitalismu volného trhu a ekonomický úpadek Západu: Cesta k nové světové ekonomice ktorú napísal Roberts Paul Craig
Odporúčame