teplé...
Sulík si presadil svoje -- konečne si bude môcť kúpiť tepúlé rožky aj v nedeľu a nebude musieť ísť kvôli tomu do rakúska
Američanov šokoval, keď 15. septembra 1959 priletel do Washingtonu novým lietadlom Tu-114. Nebolo síce ešte v sériovej výrobe, no Chruščov sa chcel pred Američanmi pochváliť. Podarilo sa mu to. Kolos s rozpätím krídiel 51,1 m, výškou 15,44 m, min. váhou bez paliva 85 ton, s výkonom 60 000 koní a doletom na jedno natankovanie 9 720 km pristál. Letiskový personál však musel riešiť vážny problém, ako dostať pasažierov z lietadla. Na letisku totiž nemali schodíky, ktoré by siahali až k dverám ruského kolosu.
Pamätným sa stalo najmä Chruščovove vystúpenie na XX. zjazde KSSZ 25. februára 1956, na ktorom odsúdil kult osobnosti a z neho plynúce zločiny. „V celom rade prípadov Stalin ukázal, že jeho netolerancia, brutalita a zneužívanie moci ho dostali na cestu represálií a fyzického vyhladzovania nielen skutočných nepriateľov, ale aj tých jednotlivcov, ktorí sa nedopustili žiadnych činov proti strane alebo sovietskej vláde,“ vyhlásil do ticha šokovaného publika.
Otvorili sa brány gulagov, zmiernila sa cenzúra, k čitateľom sa legálne dostali diela Alexandra Solženicyna (Jeden deň Ivana Denisoviča), Borisa Pasternaka (Doktor Živago) a iných zakázaných autorov, o slovo sa hlásili avantgardní umelci. Chruščov bol prostý človek, nemal cit pre umenie. Keď 1. decembra 1962 navštívil galériu Manéž, vybuchol hnevom a na adresu jedného obrazu povedal, že je to „psie hovno“ a že „somár by dokázal namazať krajší obraz svojím chvostom“
generála Vasilija Čujkova do prvých línií, aby povzbudil vojakov, ktorí mali minimálnu šancu prežiť. Bitka sa skončila víťazstvom Červenej armády, ale za cenu státisícov obetí aj kvôli nezmyselným rozkazom.
V roku 1944 sa stal predsedom Rady ministrov Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Jeho úlohou bolo postaviť zdevastovanú krajinu na nohy. Opäť ho čakal boj – s Ukrajinskou povstaleckou armádou, ktorá požadovala samostatnosť Ukrajiny, ale i s neúrodou a hladomorom.
Chruščovove hviezdne roky prišli po Stalinovej smrti. Ešte v roku 1937 hovoril, že „Stalin je to najlepšie, čo ľudstvo má, pretože Stalin je nádejou, je očakávaním, je majákom, ktorý ukazuje cestu všetkému pokrokovému ľudstvu.“ O 16 rokov neskôr bolo všetko inak. V tvrdom politickom boji odstránil krvilačného Beriju, porazil Malenkova, Molotova a ďalších rivalov, ktorí sa nádejali zasadnúť na uprázdnené vodcovské kreslo.
V 30. rokoch sa Chruščov zaradil medzi Stalinových obľúbencov. Možno i pod vplyvom Stalinovej manželky Nadeždy, s ktorou ho spájalo priateľstvo z čias, keď študovali na tzv. akadémii. Pomáhal v „očiste“ strany, napĺňal kvóty, koľko „nepriateľov ľudu“ poslať na smrť alebo do gulagov. Poslali ho do Kyjeva, aby zachránil krachujúci ukrajinský komunistický aparát. Počínal si stalinsky: väčšina členov výboru strany skončila vo väzení alebo na popravisku. Navyše násilná kolektivizácia vyvolala hladomor. Pod Chruščovovým vedením – na základe paktu Molotov – Ribbentrop – sa Ukrajina rozšírila o západné územia.
Po vpáde hitlerovských vojsk do Sovietskeho zväzu Chruščov, už člen politbyra, pôsobil ako komisár na viacerých frontoch. Historici mu pripisujú podiel na katastrofálnych porážkach najmä v bojoch o Kyjev a Charkov. V stalingradskej bitke, vystrašený hnevom Stalina, voľky-nevoľky išiel po boku veliteľa 62. armády
a MY sa nebojíme rusov, ani Ruskej federácie...skôr sa bojíme usákova a potomkov súkmeňovcov adolfa a spol
Po tretie, tieto sankcie sa často „podporovali“ mnohými diplomatickými, politickými a vojenskými prostriedkami nátlaku a dopĺňali sa podmienkami politického ideologického charakteru. Hlavným cieľom podobných sankcií bola snaha vrátiť Rusko/Sovietsky zväz/ na kapitalistickú cestu rozvoja a hospodárenia, zrušiť celý socialistický systém v krajine a vytvoriť z Ruska/Sovietskeho zväzu kolóniu alebo aspoň čiastočnú kolóniu Západu.
Mnohé z týchto sankcií platili počas celého obdobia existencie Sovietskeho zväzu – až do r. 1992 – teda 75 rokov. Treba však podotknúť, že ani politické zmeny a rozpad ZSSR veľa zmien nenarobili. Viaceré krajiny, podľa „zvyku“, ponechali mnohé sankcie aj voči novému štátu, ktorý vznikol na troskách ZSSR, – proti Rusku.
Tieto sankcie mali svoje zvláštnosti. Po prvé, boli to kolektívne sankcie, ale nie sankcie jednej krajine voči druhej. Tie sankcie na revolučné Rusko, neskôr Sovietsky zväz uvalil oveľa väčší počet krajín, ako tých, ktoré sa v súčasnosti zúčastňujú na sankčnej vojne proti Rusku. A samozrejme, tie sankcie boli oveľa rozsiahlejšie, tvrdšie a bezočivejšie. Po druhé, zachvátili nielen obchod, ale aj dodávky tovarov, kredity, investície, budovanie spoločných podnikov, podnikanie na cudzom území, vytváranie dcérskych spoločností, predaj technológií, možnosť pracovať v zahraničí, totálne zrušenie vedeckej spolupráce a pod.
Zrušenie dohody inicioval americký bankár Jacob Henry Schiff. Mal však iný pôvod: tento nemecký Žid sa v r. 1847 narodil ako Jakob Heinrich Schiff vo Frankfurte nad Mohanom. Schiff sa snažil natlačiť na úrady Ruskej ríše, aby prestali „potláčať práva Židov v Rusku“. Išlo hlavne o to, že židovskí obchodníci, ktorí prichádzali do Ruska z USA, mali obmedzené možnosti cestovania po území Ruska.
Odstúpenie od dohody znamenalo, že Rusko stratilo štatút krajiny, ktorá malo v USA režim najvyšších výhod /most-favoured-nation/. Išlo predovšetkým o zrušenie výhodných colných poplatkov. Samozrejme, podobné sankcie poškodzovali Rusko skôr politicky, ako ekonomicky, pretože v tých časoch USA vôbec neboli jedným z najväčších ruských obchodných partnerov.
Ale onedlho prišlo obdobie skutočne tvrdých, doslova brutálnych sankcií. Rozsiahle sankcie na Rusko uvalila väčšina krajín Západu – hneď po ruskej revolúcie v novembri r. 1917.
Nikdy amerických a európskych politikov a expertov príliš nezaujímalo, aká je vlastne situácia v Rusku, aký je tam režim a kto tam vládne: za každej vlády, za každého počasia sankcie musia byť…
Západ uvalil sankcie na súčasné demokratické, slobodné a nezávisle /možno v tom je, podľa západných expertov jej najväčší hriech?/ Rusko. Uvaľoval sankcie na boľševikov, socialistov a komunistov Sovietskeho zväzu, ako aj na ruského „baťušku – cára“… Takže vyzerá to tak, že sankcie na Rusko neuvaľujú z toho alebo iného dôvodu, ale iba preto, že Rusko jednoducho existuje. Podľa zbožných želaní západných stratégov by existovať nemalo. A v tom je asi celý problém.
No a veľká sranda, skúste odhadnúť, kto to vtedy urobil, ako prvý? No samozrejme, Spojené štáty americké…
Po prvý raz USA uvalili sankcie na Rusko ešte pred prvou svetovou vojnou – v r. 1911, keď zrušili rusko-americkú obchodnú dohodu z r. 1832.
Mnohí politici, analytici, média a niektorí naši vážení čitatelia nevedia pochopiť, prečo Rusko tak pokojne reaguje na sankcie Západu a príliš sa netrápi. Niet sa čomu čudovať: Rusko už vyše 100 rokov existuje v období západných sankcií – už si na to zvyklo…
V priebehu tohto obdobia rozdiel bol iba v počte krajín, ktoré na Rusko uvaľovalo sankcie, a v ich rozsahu. Aj v súčasnosti Rusko znáša dosť rozsiahle sankcie, ktoré uvalili viaceré krajiny. Ale podobne, ako Kuba, neskrachovalo, nepadlo, neustúpilo a nerobí paniku.
Okrem iných „perličiek“ v súvislosti s protiruskými sankciami, je taká mala čerešnička na torte. Na oboch stranách Atlantického oceánu stále tvrdia, že sankcie uvaľujú na Rusko kvôli tým alebo iným hriechom Moskvy, Kremľa, Putina, hakerov, počasiu a pod. Zákonitosť je však niekde inde: storočné sankcie svedčia o tom, že Západ /vo všeobecnosti/ už dávnejšie otvorene /častejšie tajne/ bojuje proti Rusku.
naozaj si myslíš, že rusi sú takí nemúdri, že budú špeciálnymi číslami pasov vystavovať svojich agentov rýchlemu odhaleniu?? tomu predsa neverí ani dieťa v materskej škôlke ...
tento nový výplod Berlína má len odviesť pozornosť od nemeckých ekonomiockých problémov a problémov s korona vírusom...
ringel už zabudol, čo všetko popísal, čo všetko o sebe trvdil
po roku 1993 sa mu otvorili oči a po každých voľbách je z neho " iný " človek -- najnovšie slniečkár
nuž,vie, že zlato malo, má a bude mať svoju hodnotu..
Investičné zlato sa dá legálne kúpiť aj na Slovensku - jedná sa buď o zlaté mince, alebo tehličky..
Zlatá investičná minca Wiener Philharmoniker 1 Oz stojí okolo 1.641,85 €,
Investičné zlaté tehličky predstavujú popri investičných zlatých minciach ďalšiu formu investovania do žltého kovu. Celosvetovo pôsobí veľké množstvo rafinérií, jedná sa o celosvetovo známych rafinérov, ktorí produkujú tehličky
100g Argor Heraeus SA Švajčiarsko Investičná zlatá tehlička
5.345,05 €
250g Argor Heraeus SA Švajčiarsko Investičná zlatá tehlička
13.324,64 €
500g Argor Heraeus SA Švajčiarsko Investičná zlatá tehlička
26.019,16 €
takže kto chce, môže si zlaté tehličky kúpiť
a 20 x 13.324 =266 480 euro ..
ak mal toľko, kúpil,,, druhá vec je, odkiaľ mal toľko peňazí.
Je je ovšem na Slovensku jediný, kto vlastní toľko zlata
ale kto chce biť, palicu si nájde..a Kolíková bije hlava - nehlava
u nás tačí si pozrieť vyjadrenia ombutsmanky, či mimovládok za zákroky polície proti " spoluobčanom" s tmavšou pleťou ..
matoviča nemusím, ale súhlasím s tým, že policajt má právo použiť všetky dostupné prostriedky na likvidáciu útočníka ..
V USA by sa s tým útočníkom nepárali -- okamžite pri prvom náznaku útoku by ho zastrelili a ešte by boli za hrdinov
U nás, keď policajt použije obušok, musí to zdôvodniť , a pri použití služobnej zbrane musí vypisovať kpu papierov, aby zdôvodnil to, čo urobil..
Demokracia je pekná vec, pokiaľ všetci sa riadia Zákonmi
Akonáhle niekto Zákon poruší, musí sa s ním jednať ako s nepriateľom - zločincom - a tak aj polícia musí jednať ..
U nás sa už zlodeji, násilníci, vrahovia ako aj mafiáni ničoho neboja -- veď Zákony ich ochraňujú.. je paradoxom doby, že zločinec je Zákonmi viac chránený, ako obeť..
,Dnešná polícia nemá dôveru v občanoch v tom, že ich ochráni pred vagabundami
To za Rakúsko - Uhoraka, či za 1 ČSR mali policajti omnoho väčší rešpekt medzi zločincami..
Dnešní policajti sú stíhaní ombutsmankou, či ľudsko právnymi organizáciami za akýkoľvek silnejší zákrok
...Soul a Washington sa stále nedohodli, koľko bude Južná Kórea prispievať na pobyt jednotiek USA na jej území. ... inými slovami --- MY / USA / Vás budeme okupovať , a ešte nám za to zaplatíte
Odporúčame