jangrundza NIKDY nepíše zo svojej hlavy, On vždy píše to, čo mu prikážu... nemá vlastné názory, lebo ak by ich mal, nemohol by napísať také bl..bo..sti, aké stále píše
jangrundza NIKDY nepíše zo svojej hlavy, On vždy píše to, čo mu prikážu... nemá vlastné názory, lebo ak by ich mal, nemohol by napísať také bl..bo..sti, aké stále píše
„Myslím, že tohle nevídané očernění Putinovy osobnosti, jež se zakládá na pouhých předpokladech, nepodložených prakticky žádnými důkazy, fakty nebo dokonce logikou, je nebezpečné pro Ameriku minimálně ze tří důvodů," prohlásil Cohen.
Za prvé, očernění ruského prezidenta připravuje Washington o důležitého partnera v národní bezpečnosti.
Za druhé, USA očerňují nejen Putina, ale také celé Rusko, stupňují napětí a provokují nové kolo studené války.
Za třetí, vedla podobná politika USA k vzplanutím neomccarthysmu.
Cohen připomněl „hon na čarodějnice" rozpoutaný v padesátých letech americkým senátorem Josephem McCarthym, který podezíral všechny ze styků s komunisty.
A naši pisálci se nedají zahanbit -- protiruská rétorika je u nich na denním pořádku
Co na tom, že píši lži a polopravdy - hlavně, že píši to, co od nich očekávají majitelé médií
a v diskusi je takových pisálkú ještě více --- a píši jako přes kopirák -- všichni rovkaou trétoriku mají , jakoby jim někdo posílal návod
Protiruská rétorika amerických politiků a masmédií, jež je podporují, je vážnou hrozbou pro USA hned z několika důvodů, řekl expert na Rusko profesor Stephen Cohen v pořadu Johna Batchelora.
„Říkají, že žurnalistika je první, předběžná skice dějin.
To, co psali američtí novináři o Putinovi v několika posledních letech, není vůbec ledajaká skice, která se dá vyhodit do koše na smetí," poznamenal profesor.
Americký expert má za to, že média, která přinášejí nehodnověrné informace o Putinovi, jako například The New York Times, The Washington Post a některá další, přispívají k degradaci novinářských standardů a zpochybňují vlastní nepředpojatost, která je jim údajně vlastní.
Démonizaci ruského prezidenta v posledních letech označil za „bezprecedentní fenomén," s podobným kterému se nesetkal za celý život.
západné zóny integrovať do širších západoeurópskych štruktúr. Museli však čakať na Washington, až prevezme náklady a poistí riziká.
Ani sovietska politika nebola podľa Schwartza od roku 1945 konzistentná. Prvé „vojnové“ riešenie bolo v súlade s Londýnom a Washingtonom: ríšu „zlomiť“ a rozčleniť. S koncom vojny bolo ale jasné, že sa väčšia časť Nemecka, s kľúčovým priemyselným potenciálom, ocitne v rukách západných mocností, a rozbitie Nemecka tak prestalo byť v Stalinovom záujme. Ako podotýka Schwartz, odvtedy až do svojej smrti zostal Stalin odhodlaný dosiahnuť jednotné Nemecko, ale za podmienok výhodných pre Kremeľ.
Hneď spočiatku však oslabil svoju pozíciu tým, že časť „svojej“ okupačnej zóny postúpil bez konzultácie s Britmi a Američanmi Poľsku. Podľa Schwartza to malo ďalekosiahle dôsledky,pretože sovietska zóna sa tým „scvrkla“ zo 40 % územia bývalej ríše (podľa rozlohy z r.1937) na 16 % s iba 28 % obyvateľov.
Tak Poľsku dodnes ostalo nemecké územie a rusom ostala z koláča diera
eliminovala nepriateľa, ktorý Francúzsko v priebehu uplynulých tridsiatich rokov dvakrát napadol. V zmysle rovnakej logiky Francúzi trvali na rozdelení Nemecka, a tiež dlhodobo vetovali zavedenie ústredných nemeckých úradov. Z tohto pohľadu malo zapojenie Francúzska podľa Schwartza mimoriadne kontraproduktívny dopad
Briti začali čoskoro počítať svoje okupačné „straty“. Museli odrážať pokusy Moskvy aj Paríža získať podiel na porúrskom nerastnom bohatstve, rovnako ako riešiť zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu hladujúcich obyvateľov zóny a z toho vyplývajúce rastúce finančné zaťaženie. Na jar 1946 sa Briti prestali báť obnoveného Nemecka a začali sa báť obnoveného Nemecka pod kontrolou alebo v spojenectve s Moskvou. Úzka aliancia s USA sa javila ako jediná alternatíva.
Aj keď na jar 1947 Američania de facto prevzali vedenie v západnom Nemecku, Briti si až do roku 1950 ponechali významnú úlohu, predovšetkým v politickej rovine, kde iniciovali rad krokov, ktoré mali
Podobne sa Attleeho výbor dohodol na spoločnej správe hlavného mesta Berlína. Británia si tiež od počiatku vybrala ako svoju zónu strategicky dôležité Porúrie. Ako podotýka Schwartz, v roku 1943 to vyzeralo ako výhra, ale po vojne – vzhľadom na ekonomický a demografický charakteru regiónu s vysokou hustotou osídlenia a s nedostatočnými poľnohospodárskymi kapacitami – musel Londýn túto zónu najprv dotovať a živiť, aby bol potom o to isté nútený požiadať USA.
Churchill tiež presadil rozhodnutie vytvoriť špeciálnu zónu pre Francúzsko. Reagoval tak na predchádzajúce americké vyhlásenie o tom, že počítajú s okupáciou Nemecka maximálne v období dva roky od skončenia vojny. Briti tak podľa Schwartza chceli využiť Francúzov a vytvoriť s nimi akúsi západnú protiváhu Moskve v prípade, že sa Američania z Európy stiahnu. Dôsledok bol presne opačný – Francúzi v skutočnosti neboli v zásade proti, aby Moskva Nemecko v budúcnosti kontrolovala, a geopoliticky tak
Tretú fázu, od zimy 1947 do jesene 1949, už charakterizovala otvorená roztržka, vedúca k zlúčeniu troch západných zón do jednej entity, vzniku dvoch nemeckých štátov a „tikajúcej bomby“ v podobe rozdeleného Berlína.
Mnoho povojnových riešení nemeckej otázky vzišlo z britskej „dielne“, respektíve z vládneho výboru, ktorému predsedal Churchillov námestník a povojnový nástupca Clement Attlee. Briti tak viac ako kto iný sformovali základné kontúry povojnového rozdelenia Nemecka, ktoré potom vydržalo po celé obdobie studenej vojn
Napríklad už na jeseň 1943 prišla britská vláda s návrhom, aby Sovietskemu zväzu pripadlo ako okupačná zóna 40 % územia Nemecka (podľa stavu z roku 1937). Tento návrh potom putoval do Európskej poradnej komisie (European Advisory Commission, EAC), akéhosi poradného zboru britských, amerických a sovietskych veľvyslancov v Londýne. Moskva, samozrejme, súhlasila a vo februári 1945 návrh prijali aj Churchill, Roosevelt a Stalin.
Ešte v priebehu bojov druhej svetovej vojny padali v protihitlerovskej koalícii najrôznejšie návrhy, ako s Nemeckom po vojne naložiť – od vojenskej vlády a časovo neobmedzenej okupácie až po rozdelenie Nemecka do stavu pred rokom 1871. Ako podotýka historik Hans-Peter Schwartz v kapitole The division of Germany 1945–1949 v knihe The Cambridge History of Cold War, Američania, Briti, Francúzi a Sovieti sa museli v roku 1945 najprv rozhodnúť, aký variant zvolia, a predovšetkým, ako ho potom prenesú do praxe.
Schwartz rozdeľuje históriu povojnovej správy Nemecka do troch fáz. V prvej si v roku 1945 jednotlivé okupačné krajiny vytvorili svoje vlastné zóny so špecifickou správou a rozdielnymi plánmi v ekonomike či v politike.
Druhú etapu, začínajúcu na jar 1946, definovalo rapídne zhoršenie ekonomickej situácie (ktoré si vynútilo zlúčenie dvoch zón do anglo-americkej Bizónie), a rastúce spory so Sovietskym zväzom o podobu mierovej zmluvy s Nemeckom.
zase žiadne argumenty
Mečiarovou rétorikou povedané, si gágaj, táraj, prďús-- bez vlastného myslenia
aj hľa
ako si sa vyfarbil
Takže nemáš žiadnu relevantnú odpoveď na moje poznámky
a preto musíš bliakať niečo o troloch, červených brigádnikoch a o tom, či kvôli tomu nebude sobota
Je mi Ťa ľúto, si vlastne takým duševným slabochom, ktorý nemá vlastný názor a bliakaš len to, čo si si prečítal v príručke od svojich "priateľov?
stanko1,
predstav si, vôbec nie som červený ...
to si len Ty a Tebe podobní myslite, že ak niekto má iný názor, ako Ty a spol, tak musí byť ruský troll, alebo červený brigádnik
každý človek so zdravým "sedliackým" rozumom vie, že USA NIKDY nič dobré Európe nepriniesli n!!
USA NEMAJÚ PRIATEĽOV !!
USA majú len SVOJE ZÁUJMY
a SVOJICH VAZALOV---
to je starý MIKY 33 , mc --atd ten istý .KKT....len nick nový
americký troll
hádaj prečo Charles de Gaule - ako francúzsky prezident nesúhlasíl s členstvom Francúzska v NATO
Francúzsko sa stiahlo z NATO rozhodnutím prezidenta De Gaulla pred 53 rokmi. De Gaulle odmietol integrovať francúzske loďstvo a vzdušnú obranu do systému Severoatlantickej aliancie a dovoliť Spojeným štátom, aby rozmiestnili na francúzskom území jadrové zbrane. Sídlo aliancie sa následne presťahovalo z Paríža do Bruselu.
Až Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy oficiálne požiadal o návrat jeho krajiny do štruktúr vojenského velenia NATO,
Príslušný list odovzdali vo generálnemu tajomníkovi NATO Jaapovi de Hoop Schefferovi počas summitu EÚ v Bruseli v r. 2009
kde sú tie --ujiviny?? napíš -- a odpovedz, či nie je pravdou, že:
v Nemecku je 50 000 amerických vojakov
v Nemecku sú atómové zbrane
v Nemecku ej najväčší kontigent amerických vojakov
čakám na Tvoje odpovede
stano1, Ty si ale riadny .....
NIKTO tu nepíše, že sa najú RUSI vrátiť -- To len Tvoj ch --or,-ý ...mozog vymýšľa takéto bludy...
Rusi sú preč, a amíci nech idú tiež domov ... nechceme amerických vojakov v Európe !!
Keď bol Barak Obama v roku 2009 na najdôležitejšej americkej základni v Nemecku – polroka po zvolení za prezidenta a už ako nositeľ Nobelovej ceny za mier – v Ramsteine, tak údajne povedal pred zhromaždenými americkými vojakmi, že Nemecko je stále ešte obsadenou krajinou a takou má ostať minimálne do roku 2099.
Washington má v zahraničí oficiálne okolo 150 000 vojakov. Najviac z nich je tiež v Nemecku – 50 000. Okrem nich je v Nemecku približne do 40 000 údajne civilných osôb z USA.
Ak teda hovorieval prezident Obama o Nemcoch ako o spojencoch, tak to bol absolútny výsmech. Nemecko je aj v súčasnosti len viac menej poslušným vazalom a posluhovačom USA.
Biely Dom má na území Nemecka množstvo najmodernejších zbraní, okrem iného aj atómové hlavice, ktoré sa v tajnosti modernizujú.
Amerika je pripravená kedykoľvek to uzná za vhodné, viesť atómové útoky proti Rusku z územia Nemecka.
Že to znamená okamžitú atómovú reakciu z Ruska proti strednej a západnej Európe, to nemusím zdôrazňovať.
Ak by USA stiahli svoje jednotky z Nemecka,ako aj z ďaľších krajín Európy, ktoré okupujú amíci od konca 2 svetovej vojny, urobili by od 4.júla 1776 najlepší skutok vo svojej histórii !!
Konečne by bola Európa slobodná - bez amerických vojakov by nebol vojenský nátlak na jednotlivé vlády v Europe !! Konečne by bola Európa - európskou krajinou a nie americkou kolóniou
Tak do toho USA !!
Stiahnite svoje jednotky z každej krajiny Sveta a ukážte, že nie ste svetový diktátori - svetový policajti, ale normálna demokratická krajina
Na to, že USA konečne stiahnú svoje jednotky z Európy čakajú stovky milionov europanov ...už 74 rokov
Dajme si zásadnú otázku: KTO a PREčO stále rozdúchava vášne okolo smrti Kuciaka a jeho snúbenice... ČO vlastne dotyčný tým vlastne sleduje -- sledujú????
A KTO vlastne vynáša dielčie údaje z prípadu, resp, vynáša polopravdy !!
A PREčO??? nuž, NIEKTO sa nutne potrebuje zbaviť súčastnej vlády a NIEKTO sa chce silou mocou dostať konečne do vlády... o tom je to všetko... Kuciak je len zámienka
Iniciatíva na obranu hodnôt demokracie - Masaryk. je to isté, ako na Slkovensku -- iniciatíva Za slušné Slovensko
Obe organizácie sú riadené a platené zo zahraničia
V jednom táto Iniciatíva na obranu hodnôt demokracie - Masaryk má pravdu - ani Česko, ani Slovensko ----Nie sme ruská kolónia, pretože že sme sa stali AMERICKOU koloniou... veď aj EÚ je vlastne americkou koloniou
Keby tomu tak nebolo, už dávno predstavitelia EÚI zrušia amerikou nariadené sankcie voči Rusku, či Iránu, Korei, Kube, Venezuele atd
starší článok, aole objasňuje, o čo Spojenému kráľovstvu ide
12 základných bodov ako si Británia predstavuje odchod z EÚ
Odporúčame