„Polsko o své vůli prohlašuje, že od nynějška spojuje svůj osud s osudem Německa… Polská vláda se prohlašuje od nynějška za osvobozenou od jakýchkoliv závazků vůči Československu a připomíná svoje přání stanovit společnou hranici s Maďarskem.“ (28.septembra 1934, minister zahraničia Poľska J.Beck)
teda takto to vymysleli poľskí politici !!
28.4.1939 ovšem vypovedalo Nemecko jednostranne zmluvu s Poľskom !
Príčinou bolo odmietnutie nemeckých nárokov na zmenu poľsko-nemeckej hranic a tým aj odovzdania istej časti poľského územia Nemecku.
Poľsko síce získalo podpisom tejto zmluvy a následkom podpisu Mníchovskej dohody časti území Československa, ale jeho bývalý spojenec Nemecko ho 1.septembra 1939 na základe vykonštruovanej zámienky vojensky napadol.
O čosi neskôr si Poľsko na základe paktu Molotov – Ribbentrop rozdelili v pomere 2:1 Nemecko a ZSSR (alebo Sovietske Rusko).
Poľská druhá republika zanikla, a k obnove poľského samostatného štátu došlo až po ukončení II.svetovej vojny.
Neoficiálne obsahovala tajné dodatky, na základe ktorých hodlali zmluvné strany naplniť svoje ciele – napríklad získať územia na úkor iných, nezávislých štátov.
Po podpise tejto zmluvy vypovedalo Poľsko 13.septembra 1934 na zasadnutí Spoločnosti národov v Ženeve všetky zmluvy o ochrane národnostných menšín.
Okrem toho, na základe tajných dodatkov k tejto zmluve zmenilo svoju politiku voči Československu, ako aj ZSSR.
Poľsko chcelo získať českú časť Tešínska, Slovensko a Podkarpatská Rus mali pripadnúť Maďarsku.
Zároveň plánovalo získanie Ukrajiny a prístupu k Čiernemu moru, ako aj LItvy.
Lotyšsko a Estónsko malo získať Nemecko.
pre nás, občanov SR má veľký význam práve nasledujúci výrok vtedajšieho ministra zahraničia Poľska J.Beka:/ našiel som ho v češtine , tak ho aj tak uvádzam /
Všeobecne sa najčastejšie spomína pakt Molotov – Ribbentrop, ktorý nebol však prvým paktom, ako sa často zámerne prekrúca, ale v skutočnosti len posledným v rade už skôr uzatvorených zmlúv rôznych krajín s Treťou ríšou. A skutočne len málokto vie, že ani o osude Československa sa nerozhodovalo v Mníchove, ale jeho osud bol predurčený práve paktom Pilsudski – Hitler, kde si Poľsko chcelo zaistiť svoje budúce územné nároky a spoluprácu Nemecka pri ich naplnení
Nemecko-poľský pakt o neútočení bol podpísaný 26.januára 1934 v Berlíne. Za Nemecko ho podpísal Konstantin von Neurath, ktorý bol v tom čase ministrom zahraničia (neskôr bol nahradený J. von Ribbentropom a nastúpil ako Ríšsky protektor pre Čechy a Moravu), v mene Poľska podpísal zmluvu poľský veľvyslanec v Nemecku J.Lipski. Oficiálne bola zmluva prezentovaná ako pakt o spolupráci medzi oboma stranami, neútočení a mierovom postupe v prípade vzájomných sporov.
Čaputová na každom kroku dokazuje, že je Kiskov klon --- všade kde môže, kydá na Slovensku špinu tak, ako to robil Ander z Popradu -
Je hanbou Slovenska, že má takúto Prezidentku !!
Najlepším riešením pre Slovensko by bolo, keby bol konečne Ústavný súd životaschopný a konečne sa zaoberal Harabínovými sťažnosťami ohľadne prezidentských volieb a pozastavil by Čaputovej výkon funkcie Prezidenta dovtedy, pokiaľ riadne nerozhodne s sťažnosti-- resp. o opakovaní prezidentských volieb !!
Bol to signál pre asi 40 000 vojakov Krajinskej armády, ktorým velil generál Tadeusz Bór-Komorowski. Ten sa po dlhých hodinách úvah a po súhlasnom stanovisku exilovej vlády rozhodol spustiť akciu 1. augusta presne o 17. hodine.
čo nasledovalo už vieme, velenie Armii Krajowej sa nedohodlo so sovietmi na vojenskej pomoci a radšej sa vzdali nemcom, ako by sa nali dohodnúť so sovietmi
A bolo po Warľavskom povstanía
Krátko na to boli oddiely AK podplukovníka Alexandra Krzyżanovského (nazývaný „Wilk“, t.j. vlk) odzbrojené. Vedenie bolo odsunuté do Ruska.
Radoví vojaci si mohli vybrať – alebo budú nasledovať svojich veliteľov, alebo vstúpia do 1. poľskej armády generála Zygmunta Berlinga.
Tento model sa opakoval pri oslobodení Ľvova a celého radu ďalších miest.
Poliaci napriek tomu verili, že sa rovnaká situácia nezopakuje vo Varšave.
V odbojových štruktúrach panovalo presvedčenie, že ak sa celý svet dozvie, že hlavné mesto Poliakov oslobodili poľskí demokrati, Stalin by vyvolal u svojich západných spojencov hnev, ak by sa ich snažil odstrániť násilím.
Napriek tomu Armia Krajowa voju akciu chcela spustiť až v dobe, keď budú mať na dohľad ruské tanky. A tie sa na východnom predmestí Varšavy nazývanom Praga objavili koncom júla 1944. Rokossovského bieloruský front sa už nezadržateľne dostával k pravému brehu Visly a Nemci začali na rieke budovať obranné línie.
Vedenie Armii Krajowej si bolo veľmi dobre vedomé zámeru Stalina ponechať si východné územia až po rieku Bug (tie získal už v roku 1939 na základe paktu Ribbentrop – Molotov) a podriadiť si zároveň budúci komunistický poľský štát.
Dôstojnícky zbor preto pripravil plán, podľa ktorého by v tyle ustupujúcich nemeckých armád vystúpili povstalci, obsadili kľúčové komunikácie a oslobodili dve najväčšie východné poľské mestá, straty ktorých sa najviac obávali – Vilnius a Ľvov.
Príchodu Červenej armády na poľské územie predchádzala veľmi úspešná Operácia Bagration I. bieloruského frontu maršala Konstantina Rokossovského.
Ten prelomil obranné postavenie nemeckých armád Stred a naznačil tak možný rýchly postup na Berlín.
Na operácii „Ostrá Brána“, t. j. vojenské obliehanie mesta Vilnius, sa podieľala Červená armáda spolu s Krajinskou armádou. Po tom ako sa približne štvortisícová nemecká posádka vzdala a opustila mesto, sa dokonca konala aj spoločná vojenská prehliadka oboch „spojencov“.
Okupované Poľsko a jeho zástancovia sa tak postupom času dostávali do pozície neposlušného partnera, ktorý „ide sám proti sebe“ a nerozumne sabotuje antihitlerovský spojenecký systém aj s jeho novým východným partnerom.
čo tomu predchádzalo
Krátko po začatí operácie Barbarosa nemeckým Wehrmachtom došlo k zjednoteniu poľského odboja, a to aj v politickej rovine.
Zásluhu mal na tom exilový premiér generál Władysław Sikorski. Po jeho príkaze vznikla vo februári 1942 jednotná Krajinská armáda (Armia Krajowa – AK)
Varšava s počtom viac než milión obyvateľov mala byť centrom budúceho povstania. V jeho stratégii sa však odrážala vojenská doktrína „dvoch nepriateľov“ – Nemcov na západe a Rusov na východe – ktorú reprezentoval ešte maršal Piłsudski. Na jar 1944 sa z Ruska približoval I. bieloruský front maršala Rokossovského a bolo jasné, že Sovieti ako prví vstúpia na poľskú pôdu. V tejto situácii sa zrodila osobitná stratégia pre Waršavské povstanie
K nešťastiu Poliakov sa nakoniec pridala aj tragická letecká nehoda, pri ktorej zahynul významný generál a exilový premiér Wladyslaw Sikorski. Jeho nástupca Stanisław Mikołajczyk sa snažil udržať zahranično-politický kurz, ktorý bol kompromisom medzi nútenou spoluprácou so Sovietmi a obranou prvoradých poľských záujmov. V lete roku 1944 spolu s generálom Stanisławom Tatarom absolvoval cestu do Washingtonu. Tam sa im síce dostalo srdečného prijatia u prezidenta Roosevelta s množstvom prísľubov o americkej podpore, ostalo však iba pri slovách. Americká ani britská vláda nebola totiž ochotná garantovať materiálnu a leteckú podporu pripravovanému povstaniu v Poľsku, či vytvoriť osobitnú poľskú letku a výsadkovú jednotku pre tieto účely. Poľský veľvyslanec v Londýne Edward Raczyński musel navyše čeliť množstvu článkov v britskej tlači, ktorá popisovala politiku poľskej exilovej vlády ako nezodpovednú a škodlivú spoločnej veci boja proti nacizmu.
S tým sa pochopiteľne nevedela zmieriť poľská exilová vláda v Londýne, ani domáce podzemné odbojové hnutie naviazané na Londýnsku vládu !
Pridalo sa navyše niekoľko ďalších problémov.
V apríli 1943 Nemci odkryli masové hroby poľských vojakov v katyňskom lese neďaleko ruského Smolenska.
Zároveň oznámili, že k popravám došlo v období rokov 1939 – 1940 a vykonali ich jednotky NKVD.
Poľská vláda v Londýne okamžite požiadala medzinárodný Červený kríž o dôkladné vyšetrenie ľudských pozostatkov priamo na mieste.
Sovietska diplomacia to označila za provokačný a nepriateľský akt a prerušila s poľskými predstaviteľmi všetky diplomatické styky.
Od tej chvíle Stalin hľadal náhradu v podobe novo vytvorenej komunistickej poľskej strany, ktorá by bola lojálna jeho záujmom.
Roztržka medzi dvoma východnými partnermi bola v očiach Londýna a Washingtonu vnímaná ako nerozumná, nezodpovedná prekážka. Z nezodpovednosti bola obviňovaná, ako inak – poľská exilová vláda.
. V britskej tlači dokonca prevládla mienka, že akcia sa rozbehla predčasne, na vlastnú päsť a bez koordinácie s približujúcimi sa Sovietmi.
Pritom projekt a plán vojenského odporu bol od začiatku pripravovaný s tým, že bude odkázaný na pomoc zo zahraničia.
Nepriateľstvo Poľska priti ZSSR súviselo a súvisí aj s výsledkami 1 svetovej vojny !!
Po skončení prvej svetovej vojny ako hraničnú čiaru pre budúci poľský štát určili víťazné mocnosti tzv. Cursonovu líniu..
Poliaci si však po vojne s boľševikmi vybojovali podstatne širšie územie na východe. Cursonová línia sa zároveň nápadne podobala hranici medzi Nemeckou ríšou a Sovietskym zväzom z 28. septembra 1939, keď oba štáty po spoločnej agresii voči Poľsku uzavreli zmluvu o priateľstve. Z tejto línie už Sovieti pri diplomatických rozhovoroch nikdy necúvli, čo postupom času akceptovala britská aj americká vláda. Pomohli tak legitimizovať pakt Ribentrop – Molotov a zapracovať ho priamo do povojnového usporiadania.
Dňa 2. augusta 1944 britský premiér Winston Churchill oznámil dolnej komore britského parlamentu, že sovietske tanky stoja pred bránami Varšavy. A pokračoval s týmto prejavom. „Ruské armády ponúkajú slobodu, suverenitu a nezávislosť Poliakom vystupujúcim voči Rusku priateľsky. To sa mi zdá veľmi rozumné – s ohľadom na straty, ktoré Rusko utrpelo... Spojenci uvítajú každé všeobecné zjednotenie alebo spojenie poľských síl a to jednak tých, ktoré spolupracujú so západnými veľmocami, ako aj tých, ktoré spolupracujú so Sovietmi... Dajme ich dohromady.“ Toto vyhlásenie sa stretlo so všeobecným súhlasom poslancov snemovne
Už menej než prísľuby spojenectva a spoločného boja proti nacizmu zaznela v prejavoch britských politikov informácia, že 1. augusta vypuklo vo Varšave povstanie. Všeobecne sa usudzovalo, že nemá rozsah, aký uvádzali zdroje z poľského odbojového hnutia
Tragédia povstania však spočívala vo fakte, že v prvom dni sa nepodarilo splniť žiadny z týchto bodov. !!!
Zlyhanie veľkej časti útokov na kľúčové pozície v meste, spôsobené predovšetkým únikom informácií a z toho plynúcej straty akéhokoľvek momentu prekvapenia, zmarilo všetky pripravené plány a premenilo povstanie na jednu veľkú improvizáciu.
Pre povstalcov bolo jediným šťastím, že improvizovala i druhá strana. Nemecká správa s možnosťou povstania nepočítala a zjavne nepovažovala za nutné vytvoriť pre takúto situáciu nejaké núdzové plány.
Pokiaľ by však exilová poľská vláda, či sám Komorowski sa dohodol so sovietmi, Waršava nemusela vykrvácať
Londýnska exilová vláda rozhodnutie o Waršavskom povstaní schválila až 25. júla.
Všeobecne sa predpokladalo, že Červená armáda bojujúca na okraji Pragy, čo boli predmestia Varšavy na pravom brehu Visly, prenikne na ľavý breh v priebehu niekoľkých dní, zvlášť ak jej pomôže povstanie v nemeckom tyle.
Odhady počítali s 3 – 5 dňami bojov, 10 dní bolo považovaných za maximum, koľko musia povstalci vydržať !!!
Vzhľadom na predpokladané skoré zrútenie nemeckej moci v oblasti sa velitelia povstania domnievali, že určité nepresnosti v dlhodobých výhľadoch povstania a jeho logistiky je možné akceptovať.
Armia Krajowa mala v meste a v jeho okolí vyše 45 000 príslušníkov.
Zbraňami však mohla vybaviť len asi 20 000 z nich.
Kriticky dôležitý bol teda počiatok povstania, najmä moment prekvapenia.
Pre prípadné dlhodobejšie akcie bolo kľúčové ovládnuť letisko a jeho okolie, čo by umožnilo ľahší prísun ľudí a materiálu od Spojencov./ USA a V. Británia a až potom ZSSR /
vraj Varšavské povstanie nechal Stalin vykrvácať
nuž, to je zase len polopravda prozápadných médií
Pravdou je, že sovietská armáda vyslala do Waršavy svojich ľudí, ktorí mali nadviazať spojenie s poľským velením vo Waršave !! Zatiaľ čo sa odbojári chceli so sovoietmi dohodnúť na spoločnom postupe pri podpore povstaniu, velenie poľskej armády / Armia Krajowa / bolo zásadne proti tomu, aby sovieti prebrali velenie v tomto boji..
Vlastne celé to Waršavské povstanie malo jeden cieľ:
Jeho účelom bolo oslobodiť Varšavu pokiaľ možno ešte pred príchodom Červenej armády a pomocou existujúcej a fungujúcej legitímnej štátnej správy tak znemožniť ustanovenie komunistickej vlády orientovanej na Stalina !!!!
Varšavské povstanie bolo ozbrojené povstanie zorganizované poľskou povstaleckou organizáciou Armia Krajowa, ktorej veliteľ Tadeusz Komorowski 2.10.1944 podpísal kapitulácia povstalcov !! Radšej po dohode s londýnskou vládou vydal Waršavu nemcom, ako by sa spojil a dohodol so sovietmi
kuxo,
keď rusi kúpia lietadlá, majú aj technologie, ktoré môžu použiť pri výrobe svojich lietadiel...
Vždy sa to tak robilo
aj USA v čase !studenej vojny" cez svoju firmu v Euirope odkúpili od Bulharska stíhačku MIG 29..- bnez súhlasu ZSSR a v USA ju rozobrali ako štolverk a zistili, prečo je MIG taký výborný - niektoré "patenty" potom použili pri výrobe svojich lietadiel..
aj Čína na základe ruských stíhačiek, ktoré riadne kúpila, vyrába teraz svoje stíhačky..atd atd
akurát sa stále obávam, aby Turecko neprdalo systém S-400 amíkom...
ale rusi už vyrábajú novšiu verziu.. ovšem -- stať sa môže všetko, aj to, že systém S - 400 skončí v USA
nuž, prestitúzi zabudli an toto:
Podľa údajov francúzskeho denníka Libération utrpelo počas protestov tzv. hnutia žltých viest, z ktorých mnohé prerástli do násilných potýčok s políciou, zranenia 144 demonštrantov a novinárov.
Až 92 z nich zranenia spôsobil gumový projektil, pričom 14 bolo zasiahnutých do oka, na ktoré prestali vidieť.
Francúzske úrady trvajú na tom, že gumové projektily sú pri protestoch nevyhnutné, policajtom však zároveň pripomínajú pravidlá bezpečnosti.
Do výbavy policajtom začali pridávať aj telové kamery, aby zaznamenali, ako takéto zbrane používajú.
a ako je to v USA?
Paul Craig Roberts, bývalý námestník ministra financií USA napísal:
Americká polícia neplní žiadnu pozitívnu funkciu. Predstavuje oveľa väčšiu hrozbu pre občanov ako sú zločinci, ktorí pracujú bez policajného odznaku. Američania by boli vo väčšom bezpečí, ak by bola polícia zrušená.
začal trojdňový summit skupiny vyspelých svetových ekonomík G7 - Francúzska, Spojených štátov, Británie, Kanady, Nemecka, Talianska, Japonska--
Nuž, ak sú to najvyspelejšie ekonomiky, mali by mať pod kontrolou aj svoje dlhy.. to včak nemajú- a USA - tie majú také dlhy, že ich nikdy nesplatia
USA dlh --- 22 534 760 000 000 dolárov
Kanada --------.693 540 000 000 - dolárov
Británia -------2 462 102 000 000 dolárov
Taliansko ---- 2 621 513 000 000 euro
Japonsko------9 729 501 000 000 dolárov
Francúzsko---2 473 200 000 000 euro
SRN------------2 278 010 000 000 euro
Naproti tomu " nevyspelé" ekonomiky ako
Rusko - majú dlh 215 855 400 000 dolárov
Čína --------------5 345 492 000 000 dolárov
India --------------7 502 088 932 314 dolárov
atd atd
ty nejsi náckobijec, ale rusobijec
nácky a usáky obhajuješ za každou cenu a rusi zatracuješ každým dechem
Odporúčame