po koľkých rokoch od skončenia 2 sv. vojny sa začalo o tom písať???
a kedy sa tačalo písať o tomto?
po koľkých rokoch od skončenia 2 sv. vojny sa začalo o tom písať???
a kedy sa tačalo písať o tomto?
Hjalmar Schacht nazval Gustloffa, ktorého v roku 1936 vo švajčiarskom Davose zavraždil nejaký neduživý študent, „stálym sprostredkovateľom“ medzi anglickými a americkými korporáciami na jednej strane a nacistami na strane druhej (podľa niektorých informácií, toto sprostredkovanie trvalo v rokoch 1925 až 1929). Pokiaľ sa týka Obergruppen ührera SS Schvartza, ten zomrel nemenej zvláštnym spôsobom ako Gustloff: 2. decembra 1947 mal byť prepustený z filtračného tábora v Regensburgu, no generál sa už na slobodu nedostal. Naraňajkoval sa, prišlo mu zle a v priebehu hodiny zomrel „kvôli problémom so žalúdkom“, ako to bolo uvedené v lekárskej správe. V apríli roku 1945 Schvarz síce podpálil v „Hnedom dome“ (ústredie NSDAP v Mníchove) všetky dokumenty finančného charakteru, ktoré by mohli skompromitovať predstaviteľov víťazných štátov naivne sa spoliehajúc na ich blahosklonnosť, no nepomohlo mu to.
viac na
Tu treba pripomenúť nasledujúcu záležitosť z Norimberského procesu: keď v priebehu tohto procesu bývalý prezident Rižskej banky a minister ekonomiky Hjalmar Schacht navrhol v rámci zadosťučinenia spravodlivosti posadiť na lavicu obžalovaných aj tých, ktorí fakticky stvorili Tretiu ríšu (menujúc pritom konkrétne napríklad americké korporácie General Motors a Ford a tiež Montagu Normana – vedúcu osobnosť Bank of England ), Američania s ním uzavreli dohodu, na základe ktorej mu sľúbili slobodu výmenou za jeho mlčanie. A Medzinárodný vojenský tribunál skutočne plne oslobodil Schachta napriek protestom sovietskych právnikov.
Tajomstvo anglosaskej pomoci Hitlerovi v počiatočnej etape jeho straníckej kariéry odniesli so sebou do hrobu dvaja ľudia – na prvý pohľad nenápadný švajčiarsky finančník Wilhelm Gustloff (nie je náhoda, že toto meno neskôr niesla na návrh Hitlera najväčšia osobná loď Nemecka) a pokladník NSDAP Franz Schvartz.
Títo ľudia bez svedomia a bez morálneho kódexu pokladali Hitlera za geniálneho muža, od ktorého očakávali splnenie svojich predstáv.
Je tragédiou našej tzv. demokracie, že títo ľudia nikdy neboli stíhaní a odsúdení,za pomoc fašistickému Nemecku - Hitlerovi a tak ich pokračovatelia ,potomkovia môžu naďalej kráčať v ich šľapajach.
Novodobé vojny . to je dielo týchto ľudí..
A tak za ňu môžeme „ďakovať“ Anglicku, ale predovšetkým USA.
Americkí investori podporovali vo veľkom Hitlera a jeho nacizmus, a to vôbec nie tajne, ale absolútne otvorene a preto americký veľvyslanec v Berlíne William E. Dodd (veľký odporca Hitlera) zhrozene oznámil v roku 1937 reportérovi New York Times nasledovné:
„A clique of U.S. industrialists is hell-bent to bring a fascist state to supplant our democratic government and is working closely with the fascist regime in Germany and Italy. I have had plenty of opportunity in my post in Berlin to witness how close some of our American ruling families are to the Nazi regime….“ – „Istá skupina amerických priemyselníkov sa pekelne snažila podporovať jeden fašistický štát, a tak našu demokratickú vládu dostať do ťažkostí a úzko spolupracovala s fašistickými vládami Nemecka a Talianska. Mal som veľa príležitostí v mojej korešpondencii v Berlíne vidieť, aký blízky vzťah majú niektoré vplyvné americké rodiny k naci-režimu….“
Thyssenove aj Flickove bankové aktivity odbiehali cez Union Banking, ktorú držal v rukách Prescott Bush. Dillonové bankové špekulácie obrali v USA tisícky akcionárov o stovky miliónov dolárov a prispeli podstatne k veľkému krachu na burze. Harriman sa v roku 1927 stretol aj s Benitom Mussolinim a zariadil pre neho finančnú podporu
Fúzia viacerých amerických bank v roku 1931 viedla k vzniku Brown Brothers Harriman a krátko potom prišlo k nadviazaniu úzkej spolupráce s riaditeľom Bank of England, Montaguom Colettom Normanom, ktorý bol jedným z najväčších podporovateľov Adolfa Hitlera v Anglicku. Samozrejme aj on,po predpokladanom ovládnutí sveta Hitlerom, očakával od Führera tučnú odmenu.
Vo vypočítavaní vplyvných „dobrodincov“ Hitlera v USA a Anglicku, by sme mohli pokračovať ďalej, ale uzavrime to s konštatovaním, že bez peňazí od Thyssena a Harrimans Hamburg-Amerika Line by sa Hitler nebol dostal v roku 1933 k moci a svet by nebol býval dlhé roky vystavený hrôzam 2.svetovej vojny.
Keď už Hitler obsadil veľkú časť Európy, tak obchod s tovarmi medzi Nemeckom a USA bol oficiálne zastavený, ale finančné transakcie sa medzi nimi odvíjali aj naďalej.
Prescott Bush – predok prezidentov menom Bush – robil obchody s nemeckým letectvom, ako aj ďalšie obchody s nacistami, až napokon v roku 1942 boli jeho firmy, ako aj firmy, na ktorých sa podieľal, štátom zabrané kvôli obchodovaniu s nepriateľom. Nič viac sa mu ale nestalo.
Fritz Thyssen, ktorý financoval Hitlera už od roku 1923, spolu s W. Averellom Harrimannom založili banku Union Banking Corporation. Potom spoločne s Wall Street Banker Clarence Dillon a za spoluúčasti nesmierne bohatého a zlopovestného Friedricha Flicka založili v roku 1926 spojené oceliarne German Steel Trust a finančne vo veľkom podporovali Hitlerove SA (Sturm-Abteilung) a SS (Schutz-Staffel).
Vojne sa naozaj nedalo zabrániť, pretože na nej mali záujem najbohatší vtedajšej doby ..
Dnes už len málokto vie, že nemecká firma Opel bola počas druhej svetovej vojny najväčším producentom tankov pre nemecký Wehrmacht, a to napriek tomu, že v tom čase už dlhú dobu patrila americkému automobilovému koncernu General Motors.
Táto skutočnosť je jedným z mnohých príkladov ako americké koncerny iniciovali skvelú Hitlerovu kariéru a nielenže mu dopomohli k absolútnej moci, ale práve oni mu ju umožnili. Oficiálne je tento nepopierateľný fakt zamlčiavaný a v USA je tabu o tom hovoriť.
Existovali veľmi intenzívne spojenia a prepojenia vplyvných nacistických kruhov tretej ríše s takými priemyselníkmi ako Henry Ford, DuPont, Shell, BANK J.P.Morgan, Rockefeller,….. a tiež aj k americkej Notenbank. Kópie bankových potvrdení dokladujú jednoznačne podplácania vo výške viacerých 100 000 ríšskych mariek zo strany amerických koncernov, ktoré išli na bankové účty nemeckých nacistických partnerov.
Matovič ,ak by chcel Lipšic bojovať proti mafii, mal na to dosť času
len na osvieženie pamäti
Lipšic v rokoch 2002–2006 pôsobil ako minister spravodlivosti a v rokoch 2010–2012 ako minisetr vnútra-- takže času mal na boj proti mafii až až
Ovšem, v čase, ked bol ministrom spravodlivosti, prišla na Slovensko delegácia z Talianska a medzi inými otázkami, sa pýtali Lipšica, : AKO BOJUJE PROTI MAFII.....Lipšic hovoril dlho, ale k ničomu.
až
SA HO OPÝTAL ŠÉF TALIANSKEJ MISIE, : KOľKO PROKURáTOROV VÁM Už MAFIA ZABILA ??... A LIPŠIC POVEDAL .. ANI JEDNÉHO
VTEDY TALIAN POVEDAL :
TAKŽE VôBEC NEBOJUJETE PROTI MAFII...
ako vidieť, Lipšic mal mnoho možností bojovať proti mafii, ale NIKDY tak neurobil... pretože finančná mafia mala už vtedy vládu nad politikmi,sudcami, prokurítormi / mnohí boli a sú jej súčasťou / teda aj na d Lipšicom,čo dokazuje aj fakt,že Lipšic mal dokumenty o Gorile, ale NIKDY nezasiahol proti jej aktérom - ani ako minister spravodlivosti, ani ako minister vnútra...
Ako dodatok k uvedeným skutočnostiam ďalej predkladám UZNESENIE 849 (146 schôdza) Ústavnoprávneho výboru Slovenskej republiky, zo dňa 19.februára 2002 (krátko po tom ako bol Lipšic zapísaný na základe skúšok do zoznamu advokátov)
K odbornej justičnej skúške zamestnancov Ministerstva spravodlivosti SR
Uznesenia konštatuje že:
Minister spravodlivosti SR (v tom čase Ján Čarnogurský) nepredložil hodnoverné doklady o tom, že piati zamestnanci Ministerstva spravodlivosti SR (Mgr. Alena Roštárová, Mgr. Hana Posluchová, Mgr. Peter Štift, JUDr. Daniel Lipšic, JUDr. Katarína Valová) v čase po prvom decembri 1999 ústavne a zákonne konformným spôsobom zložili odbornú justičnú skúšku, pretože ani jeden z nich v rozhodnom čase nespĺňal jeden zo základných zákonných predpokladov – absolvovať prípravnú službu justičného čakateľa.- viď
lebo v tom istom roku pôsobil ešte na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove a 9.decembra nastupuje ako vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR
9.12.1998 – 31.3.2002 vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR (tu sa rovnako nejedná o prax ktorú vyžaduje vyššie uvedený zákon)
Suma sumárum o dĺžke potrebnej praxe pre justičného čakateľa Daniela Lipšica môžeme hovoriť akurát v súvislosti s pôsobením u Valko & Partners ako advokátsky koncipient, čo je doba maximálne 9 mesiacov aj to pochybnej koncipientskej praxe!
§61 ods.3
Ak mal byť Lipšic justičným čakateľom, bol by to súbežný pracovný pomer s pozíciou vedúceho Úradu Ministerstva spravodlivosti SR, čo je ťažko predstaviteľné. Navyše musel by tam byť vybratý výberovým konaním na Krajskom súde. Nikde o tom nie je záznam....
§62 ods.1 a 5
V Lipšicovom prípade je to úplne na vode.....
§61 ods.1
Čo hovorí pohľad do kariérneho životopisu, kariérneho politika Lipšica v súvislosti s dĺžkou prípravnej služby?
Lipšicov oficálny životopis na Wikipédii.
Rok 1996 - ukončenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (to uvádzam v záujme nadobudnutia dokonalého prehľadu)
1996 – 1997 Vedúci projektu konkurzného práva v Poradenskom stredisku pre Slovenské podniky a banky (reálne počítajte prax 1,5 roka, ktorá ale nemá nič spoločné s potrebami praxe justičného čakateľa)
1997 – 1998 Vojenská obvodná prokuratúra Prešov (ak rok 1997 som počítal celý v predchádzajúcom pôsobisku, nemôžem ho započítať tu, hoci ho v životopise uvádza. Takže počítam maximálne 11 mesiacov, lebo 9 decembra 1998 nastupuje ako vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR. Opäť nemôžeme hovoriť o potrebnej praxi v súvisiacej s potrebami praxe justičného čakateľa)
1998 Valko & Partners (tu môžeme hovoriť o čiastočnej praxi, ). Nemôžeme však hovoriť ani o jednom celom roku,
§62
(1) Do pracovného pomeru justičného čakateľa možno prijať len toho, kto spĺňa predpoklady pre funkciu sudcu (§34 ods.1, 2, 3) s výnimkou veku, skúsenosti a odbornej justičnej skúšky.
...........
(5) Justičný čakateľ skladá pri nástupe do práce do rúk predsedu príslušného krajského súdu tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem správať zákonmi, budem sa svedomite pripravovať na výkon sudcovskej funkcie a osvojím si zásady sudcovskej etiky.“
Z uvedeného zákona v súvislosti s Lipšicom nás hlavne zaujíma prípravná služba justičného čakateľa v trvaní troch rokov, z čoho dva môže minister spravodlivosti odpustiť, za predpokladu, že čakateľ získa v inom pracovnom pomere skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu (§61 ods.1)
Ďalej nás zaujíma (§61ods.3), že prípravná služba justičného čakateľa sa začína jeho prijatím do prípravnej služby predsedom príslušného krajského súdu po absolvovaní výberového konania.
§62 ods. 1 a 5 nás zaujíma tiež.
Zákon č.335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch
§61
Prípravná služba justičných čakateľov
(1) Účelom prípravnej služby je odborne pripraviť justičných čakateľov pre výkon funkcie sudcu. Prípravná služba justičných čakateľov trvá tri roky. Minister spravodlivosti môže na žiadosť justičného čakateľa čiastočne započítať do prípravnej služby právnickú činnosť v inom pracovnom alebo odbornom pomere, ak čakateľ získal počas jej trvania skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu. Skrátenie čakateľskej praxe nemôže presahovať dva roky.
(2) Justiční čakatelia vykonávajú prípravnú službu na súdoch a v Justičnej akadémii.
(3) Prípravná služba justičného čakateľa sa začína jeho prijatím do prípravnej služby predsedom príslušného krajského súdu po absolvovaní výberového konania a skončí sa vykonaním odbornej justičnej skúšky.
(4) Odborná justičná skúška sa považuje za kvalifikačnú skúšku podľa osobitného predpisu.
Musel konať rýchlo lebo vedel, že v apríli 2002 nadobudne účinnosť Zákon o štátnej službe a pozíciu vedúceho Úradu Ministerstva spravodlivosti SR bude musieť ako politický nominant opustiť. Tak sa rýchlo navrhol, návrh si podpísal a Čarnogurský schválil. 22.novembra 2001 zložil justičné skúšky. Ďalej už viete. Január 2002 - zapísaný do zoznamu advokátov a 31.marec 2002 - odchod z pozície vedúceho Úradu Ministerstva spravodlivosti SR v dôsledku už vyššie zmieňovaného Zákona o štátnej službe.
Poviete si no a?!
No a ide o to, ako sa Lipšic vôbec dostal k možnosti absolvovať justičnú skúšku?
Aby ste mohli absolvovať justičné skúšky, musíte mať status justičného čakateľa a podmienky možnosti absolvovania tejto skúšky vymedzuje zákon.
Pozrime sa, aký zákon bol v platnosti v čase, keď sa Lipšic navrhoval na justičnú skúšku, ktorú následne absolvoval 22.novembra 2001.
TASR dňa 22.11.2001 uviedla správu, že Daniel Lipšic vtedajší vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR, zložil justičné skúšky s vyznamenaním.
Krátko po úspešnom zložení justičných skúšok bol 28.1.2002 zapísaný do zoznamu advokátov advokátskej komory.
Tak sa pozrime na to, ako je to so zvyšovaním Lipšicovej právnickej kvalifikácie. Čítajte pozorne, lebo Lipšic vynaložil obrovské úsilie na to, aby príbeh jeho justičnej skúšky zapadol prachom.
Takže poďme pekne po poriadku.
6.novembra 2001 vtedajší vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR Daniel Lipšic, navrhol pána Daniela Lipšica na vykonanie advokátskych skúšok. Vtedajší minister spravodlivosti Ján Čarnogurský sa najprv zdráhal podpísať návrh (neskôr vám ozrejmím prečo), ale napokon podpísal. Takže Lipšic sa navrhol, potom si to podpísal a minister schválil.
to má byť pre Lipšica " odmena " za to, že "pomohol" zostaviť a vyrobiť "dôkazy" proti Kočnerovi, a tiež za angažovanosť v prípade vraždy Kuciaka ....mnohé dôkazy v oboch prípadch plávu na vode, ale... kto chce biť, palicu si nájde... a tak Danielko , ako jeden z výrobcov dôkazov má byť odmenený " korytom".. Mnohí už zabudli na to, ako sa Danielko advokátom stal... treba si to naštudovať opäť...
vraj o americkej základni na Slovensku
vraj: Dôvodom je nehospodárne nakladanie so štátnym majetkom, konkrétne netransparentný predaj pozemkov vo Vysokých Tatrách.
Nuž, Andrej nedostal pozemky, a tak je predaj netransparentný ---
Odporúčame