a prečo nie takto?
Etnokratické režimy v Pobaltí nepochybne zaznamenali i určité „úspechy“: podiel ruského etnika v Pobaltí za štvrť storočia poklesol (pod 25 % v Estónsku, pod 30 % v Lotyšsku). Poklesol aj počet neobčanov (asi na štvrtinu pôvodného počtu). Mnohí neobčania odišli do Ruska alebo do ďalších štátov, viacerí sa „asimilovali“. Staršia generácia medzičasom vymrela a ruskojazyčná mládež dostala vzdelanie v miestnych jazykoch. Väčšina Rusov však napriek tlaku na odnárodnenie národnosť nezmenila a to ani po úspešnej jazykovej skúške a získaní občianstva.
Taká je pravda o Estonsku a Lotyšsku--
Ruskí neobčania nemohli a nemôžu vykonávať viaceré funkcie, od sudcov a notárov až po požiarnikov. Boli obmedzení i pri tzv. kupónovej privatizácii a znevýhodnení pri zamestnávaní v štátnych podnikoch (tých bolo ešte v 90-tych rokoch dosť).
Aj často oslavované estónske ekonomické „reformy“ sa darilo presadzovať hlavne preto, že mnohí z tých, ktorí negatívny dopad „reforiem“ pocítili najviac, nemali hlasovacie právo. Tým, že sa najhoršie dopady „reforiem“ preniesli na ľudí bez hlasovacieho práva, boli „reformátori“ veľmi zvýhodnení v parlamentných voľbách. A keď potom identifikovali nespokojných ľudí bez hlasovacieho práva ako „ruských nepriateľov“, tak mali veľmi dobré šance zvíťaziť vo voľbách.Medzi obyvateľstvom, ktoré opustilo územie Estónska či Lotyšska. majú etnickí Rusi vyšší podiel než väčšinové národy.
Paradoxom je aj to, že neobčanmi sa stali i niektorí ruskí odporcovia sovietskeho režimu, zatiaľ čo komunistickí stranícki funkcionári z väčšinového obyvateľstva problém s občianstvom nemali.
Za zmienku stojí i to, že v Lotyšsku zákon o štátnom občianstve rozlišoval medzi skupinami tých, ktorí v roku 1940 občanmi Lotyšska neboli. Lotyši a dokonca ani Livónci, ktorí v roku 1940 nemali občianstvo Lotyšska (a ich potomkovia), nemuseli v novej situácii splniť toľko podmienok čo Rusi. Ak nemali iné štátne občianstvo, stačilo sa iba zaregistrovať. Etnický charakter režimov v Pobaltí je očividný.
Veľmi dôležité sú aj sociálne dopady etnokratického zákonodarstva v Pobaltí. Ruské obyvateľstvo sa kvôli svojmu statusu stretávalo s diskrimináciou v oblasti hospodárskych i sociálnych práv. Mnohí Rusi stratili po roku 1991 svoje pracovné pozície, napr. v školstve.
V Estónsku a Lotyšsku totiž existovala reálna možnosť, že by miestni Rusi ovplyvnili hlasovanie o zásadných otázkach, napr. o zahraničnej politike. Preto nacionalisti v týchto dvoch štátoch vytvorili z miestnych Rusov „apolitov“ – ľudí bez štátneho občianstva a tým ich odstránili ako oponentov z politickej súťaže.
Predstavitelia Estónska a Lotyšska vytvorili pre legitimizáciu svojich postupov voči ruskej menšine fikciu neexistencie sovietskeho právneho poriadku a priznali občianstvo len tým, ktorí boli občanmi v roku 1940, a ich potomkom. Naopak, diskriminačné zákonodarstvo zasiahlo práve väčšinu Rusov, ktorí do Pobaltia prišli často až po roku 1940 a ich potomkov. Je však zaujímavé, že na rozdiel od občianstva nové právne poriadky uznávali mnoho iných právnych vzťahov, vzniknuvších počas existencie ZSSR. Dokonca aj Najvyšší soviet Estónskej SSR a Najvyšší soviet Lotyšskej SSR, ktoré nezávislosť pobaltských štátov obnovili, vychádzali zo sovietskeho právneho poriadku.
Estónsko a Lotyšsko po získaní nezávislosti v roku 1991 zaviedli namiesto deklarovaných princípov demokracie princípy „etnokracie“. Je to smutné hlavne preto, lebo v roku 1991 sa Moskva z Pobaltia stiahla bez vojenského konfliktu, i keď ju nikto k tomu donútiť nemohol. Urobila tým mimoriadny ústretový krok k zmiereniu s národmi Pobaltia. Žiaľ, tamojší nacionalistickí politici to pochopili ako príležitosť na revanš a začali sa správať k ruskej menšine veľmi agresívne. Svojím postojom skomplikovali zmierenie národov a vytvorili z miestnych Rusov trvale nespokojné obyvateľstvo
Najciteľnejšia je pobaltská etnokracia v oblasti štátneho občianstva. V Estónsku i Lotyšsku prijali po roku 1991 zákonnú úpravu, ktorá vylučovala zo štátneho občianstva a tým aj z volieb do parlamentu veľkú väčšinu osôb ruskej národnosti. Išlo o jednoznačnú snahu zamedziť tejto menšine prístup k voleným funkciám či k referendu a tým jej znemožniť i spolurozhodovanie o budúcnosti krajiny.
Ruská menšina tvorí štvrtinu populácie Estónska.
Mnohí estónski Rusi, ktorých predkov sem premiestnili po druhej svetovej vojne (ich počet stúpol z 23-tisíc na súčasných 326-tisíc), nemajú estónske občianstvo.
Ak ho chcú dostať, musia spraviť jazykový test z estónčiny, ktorá je veľmi vzdialená ruštine a zároveň ťažká – má napríklad 14 pádov.
Hoci počet ľudí bez občianstva klesol, stále je podľa poslednej správy Amnesty International stopäťdesiat tisícľudí bez občianstva. Nemôžu teda napríklad voliť.
Estónci argumentujú, že len chcú, aby aj menšina vedela jazyk krajiny, v ktorej žije. Aj preto začali po odtrhnutí sa od ZSSR na stredných školách, kde sa učí v ruskom jazyku, vyučovať po estónsky. Má ísť až o 60 % vyučovacích hodín.
V čl. 101, ods. 4 ústavy sa píše: „Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.“
Prečo Čaputová nemôže byť zvolená v prvom kole? Lebo Mečiar
https://dennikn.sk/1397576/preco-caputova -ne…
a čaputovej prívrženci sa už smiali, že ju v prvom kole zvolia
koho reprezentuje Čaputová??
https://www.youtube.com/watch?v=S3qs VnzEP4s
Čaputová - agentka denníkaN, Esetu a iných protislovenských firiem
Na mier vo Svete stačí tak málo:
Akceptovať Rusko, nesnažiť sa získať jeho surovinové zdroje
,mierová dohoda Západu s Ruskom ,
zákaz predaja zbraní do krajín tretieho sveta
a
spoločná dohoda o nezasahovaní ani Ruska, ani USA, ani členov NATO do vnútorných záležitostí suverénnych krajín,
likvidácia teroristických skupín,
aj tých, čo vytvorili USA
a
zrušenie súkromných armád žoldnierov ...
tak málo stačí k nastoleniu mieru vo Svete
Ak stále nechápete, čo sa deje, pozrite sa na mapu
Ak by sa Čaputová stretla v druhom kole so Šefčovičom, porazila by ho v pomere 64:36 percent hlasov.
tak takýmto rozdielom nezískal ani Kiska prezidentský úrad...
že by už mali odskúšany sčítací program od ESSETu???
Za nedodržanie harmonogranu a rozsahu prác je načase, aby konečne aj na Slovensku boli firmy sankcionované za nedodržanie Zmluvy o dielo - konzorcium stavebných spoločností Salini Impregilo a Dúha,musí byť potrestané sankciami, pokutou za zapríčinené meškanie stavby. Oni vedeli veľmi dobre, do čoho sa púšťajú... snažili sa nízkou cenou získať zakázku a verili, že tak, ako v minulosti, bude dodatkami Zmluvy o dielo - konečná suma navýšená aj o niekoľko stovák milionov euro!! aby sa nabalili ako spoločnosť Salini Impregilo tak aj Dúha,
Je potrebné konať a to hneď !!!
opozícia sa tak naľakala Šefčovičových preferencií, že Mistrík musel odstúpiť a urýchleen si objednali prieskumy u AKO a Focus, aby ukázali, že Čaputová má na to, aby porazila Šefčoviča.
Celá opozícia a väčšina médií teraz pracuje pre Čaputovú, aby z nej "urobili" Prezidenta SR
oblbovanie občanov a občanov voličov pokračuje
obchodníkov je 133.ktorým sa nepáčia zákony, ale kupujúcich je cez 4,5 miliona
a pozri si, alé zisky mali na Slovensku LIDL, Kaufland, BILLA, TESCO, Hornbach, OBI, atd a zistíš, že nemajú dôvod zvyšovať ceny tovarov !!!
Holandsko, podobne ako Nemecko, Francúzsko, V.Británia, sa o 25 - 30 rokov stratia z mapy ... budú premenované na Moslimské krajiny...pretože v tom čase budú v týchto štátoch tvoriť až 65 % obyvateľov ekonomickí migranti - najmä moslimovia !!!!
Odporúčame