všetko na svete má svoje hranice - aj sibír - pardon, pomýlil som sa,nie všetko má hranice, aj Tvoja nemúdrosť nemá hraníc - a dokazuješ to každým svojim príspevkom
všetko na svete má svoje hranice - aj sibír - pardon, pomýlil som sa,nie všetko má hranice, aj Tvoja nemúdrosť nemá hraníc - a dokazuješ to každým svojim príspevkom
Americká nadace na podporu demokracie (NED) financovaná Kongresem USA , jen v letech 2013 a 2014 na zlepšení stavu lidských práv v Rusku a rozvoj demokratických aktivit celkem vyčlenila zhruba 13 milionů dolarů !!!
NED byla v r. 2015 vůbec první, jejíž činnost zakázaly. Stejně přistupuje Rusko například i k nadaci investora George Sorose.
admin úraduje - maže príspevky, hoci neobsahujú ani reklamu, ani vulgárne slová,ani rasistický obsah - len som napísal, kto stojí za vznikom IS a ISIL
Je potřeba zachovat si kontrolu nad částí,nejlépe nad velkou částí Ukrajiny.
2. Část Ukrajiny,kterou se podaří zachovat pod kontrolou Západu,je potřeba demokratizovat a westernizovat - pozápadnit
3. Je potřeba přinutit EU, aby vymyslela !! nějaký nový status pro Ukrajinu.
Experti přiznávají, že Ukrajinu do EU nepustí a normální členství mít nebude.
Trvají ovšem na tom, že je rychle potřeba vymyslet nový status, něco jako „malý člen" či „asociovaná země EU". Tímto způsobem je potřeba ukázat takzvanou „nakloněnost EU Ukrajině".
Plán je hotový.
Podle verze amerických expertů a elitářů to bude stačit k tomu,aby „bylo možné podlomit legitimitu Putina" v Rusku a přinutit Rusy zamyslet se nad otázkou:„proč je v Rusku autoritářská vláda a ekonomika kleptokratů,když se Ukrajině podařilo westernizovat" (to je přímý citát ze závěrů expertů).
Sází tedy na to,že Rusové budou závidět úspěchům westernizovaných Ukrajinců a začnou mít výhrady k Putinovi v klíčovém momentě jeho volební kampaně
Pod vedením vlivného amerického časopisu Politico byla nedávno shromážděna elitní skupina expertů na mezinárodní bezpečnost, která dostala název Politico Cabinet (Kabinet Politica).
Úkolem prvního brainstormingu tohoto „expertního" kabinetu se stalo vynalezení způsobu, jak „zkrotit" Vladimira Putina.
Vlivní představitelé americké politické elity, kteří jsou v týmu Kabinetu Politica, vytvořili dvě teze, které nejsou vládnoucí politici vždy připraveni říkat nahlas.
První politická teze: Rusko je geopolitický protivník číslo jedna. Severní Korea je drobnost. Čína je nepřítel z budoucnosti, mezinárodní terorismus vůbec není nepřítel, ale jen „taktika", jak cynicky prohlásil jeden z expertů.
Druhá teze zní: vláda Putina i Rusko samotné je slabší než se zdá a ona slabost se projevuje v… Ukrajině.
Na schématu Politica vypadá „Plán na zkrocení Putina za pomoci Ukrajiny" následovně:
1. Západ nesmí v žádném případě dát Rusku celou Ukrajinu.
6. Znovu potvrzuje oprávněnost přítomnosti ruských ozbrojených sil během referenda v Krymu na základě bilaterálních dohod mezi Ukrajinou a Ruskem.
7. Bere na vědomí zákonnost postupu Krymu pro dobrovolné odtržení od země - vyhlášení nezávislosti, referendum, prohlášení o přání připojení k Rusku.
8. Indikuje nepřítomnost důkladné předběžné právní analýzy usnesení Valného shromáždění OSN o „územní celistvosti“ Ukrajiny.
9. Odvolává se na rozhodnutí Mezinárodního soudního dvora OSN ze dne 22. července 2010, které potvrzuje, že jednostranné vyhlášení nezávislosti ze strany státu není v rozporu s pravidly mezinárodního práva ... Obecné mezinárodní právo neobsahuje žádný použitelný zákaz vyhlášení nezávislosti.
Doufejme, že šílenství sankcí vůči Rusku tímto uhasne. Vyvolání sankcí oslabilo nejen Rusko, ale zároveň i celou Evropu.
Zde jsou některé z argumentů analýzy, které publikoval senátor Konstantin Kosačev:
1. V souladu s § 10 Ústavy z roku 1996 mělo území Krymu samostatný právní status, založený na zákonných právech národů.
2. V souladu s ustanovením § 10 odst 138,2 spadá pod jurisdikci Autonomní republiky Krym též „organizování a pořádání místních referend“, a možná témata těchto referend nejsou omezena na „krymské“ části ústavy.
3. V souladu s článkem 48 Ústavy Autonomní republiky Krym „Záruky a stav statusu a pravomocí autonomní republiky Krym“ poskytuje záruky práva demokratickým institucím společnosti a občanům , včetně práva na konání referenda o jakékoliv věcné problematice.
4. Ústava Ukrajiny zaručuje svobodu výrazu vůle občanů v referendu v souladu s článkem 69, kterým je referendum definováno jako prvek přímé demokracie.
5. Ministerstvu obrany Ukrajiny je částí 4 článku 17 Ústavy zákázáno použít ozbrojených sil k omezení práv a svobod občanů.
Dobrá správa pro Rusko, kterou u nás nepublikovali v médiach
Je úctyhodné, že v Evropské unii nejsou jen slepí a hluší a že jim agenda vlastní politiky nezatemnila mozek. Předseda Asociace akreditovaných právníků pro interakci s orgány veřejné správy při Evropské unii, Christian D. de Fouloy, publikoval analýzu právního postavení Krymu.
Z ní zcela jasně vyplývá, že anexe Krymu nebyla anexí, ale zkrátka rozhodnutím Krymu o svém sebeurčení.
Analýzu publikoval na oficiálních stránkách AALEP autor analýzy, s překladem ji pak přepublikoval senátor Konstantin Kosačev na stránkách Senátu Ruské federace. Právníci Asociace právníků pro interakci s orgány veřejné správy při Evropské unii konstatovali, že se zcela jednoznačně nejednalo o anexi, ale o znovusjednocení Krymu s Ruskem podle vůle občanů Krymu. K závěru došli právníci podrobným zkoumáním ukrajinské a krymské ústavy. Krym, jakožto autonomní část Ukrajiny, měl právo referendum vyvolat a podle jeho výsledku se i řídit.
„Chceme Slovensko bez oligarchov a ich politických bábok. Vládna koalícia sa neustále škriepi a ťahá Slovensko k zemi. Sme alternatívou, ktorá bude spravovať Slovensko lepšie, spravodlivo a čestne. Ak chceš aj ty zmeniť Slovensko, pridaj sa k nám,“ vyzýva OĽANO
Nuž, potom sa budú musieť rozlúčiť s Matovičom a mnohými svojim i poslancami,ktorí sú biznismanmi, či advokátmi s milionovými majetkami...
budú musieť prerušiť spoluprácu s SaS,kde väčšinu členov a poslancov tvoria podnikatelia s milionovým majetkom, musia prerušiť spoluprácu s KDH, kde samotný predseda hnutia je "oligarcha" atd
OĽANO malo k 31. decembru 2016 trinásť členov. Pôvodných štyroch zakladateľov Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča, Martina Fecka a Eriku Jurinovú doplnili teda ďalší deviati. Ich mená však OĽANO odmieta zverejniť - nuž, sú to poslanci za OĽaNO atd
bývalého námestníka ministra pre energetiku, ktorý následne rozprávkovo zbohatol na privatizácii Jukosu, veľmi spochybnila úprimnosť Navaľného snahy o boj s korupciou. Potom to totiž vyzerá tak, že Navaľného ťaženie proti korupcii je viac zamerané proti prezidentovi V. Putinovi než proti korupcii samotnej.
Žiaľ, na všetky obvinenia voči A. Navaľnému majú mienkotvorné médiá na Západe a na Slovensku len všeobecnú frázu o politickej obeti.
Obyvatelia Moskvy sú však na rozdiel od obyvateľov Slovenska o osobnosti A. Navaľného lepšie informovaní. Informácie získavajú nielen zo silných protivládnych médií ako Kommersant, Novaja Gazeta, Echo Moskvy, TV Dožď, ale aj z veľkých provládnych médií, ktoré A. Navaľného vôbec nešetria. Mnohí obyvatelia Moskvy poznajú aj argumenty proti Navaľnému a preto ho voliť nebudú.
Okrem silnej pozície vo fabrike, patriacej rodine Navaľných je spoluvlastníkom viacerých obchodných spoločností. Má silných priateľov aj vo veľkých ruských podnikoch a bankách. Vďaka tejto podpore sa mu podarilo v júni 2012 dostať aj do rady riaditeľov obrovskej leteckej spoločnosti Aeroflot. Mnohí ruskí oligarchovia Navaľného podporujú asi aj preto, aby v prípade potencionálneho konfliktu so štátnou mocou mohli tvrdiť, že je to pomsta Putina za podporu “opozičného blogera”.
Najúspešnejším projektom A. Navaľného bola ale jeho dnaha prezetovať sa ako bojovník s korupciou.
Svojou rétorikou šikovne vystihol pocity mnohých ľudí. Napr. tým, že označil vládnu stranu Jednotné Rusko za “stranu zlodejov a podvodníkov” vyjadril nechuť veľkej časti ruského obyvateľstva k elitám.
A. Navaľný sa pri svojom boji s korupciou stal sám nedôveryhodným už v tom momente, keď obhajoval niektorých z najhorších korupčníkov minulost,napr. obhajoba M. Chodorkovského,
Existuje vážne podozrenie, že miesto v advokátskej komore v Kirove si A. Navaľnyj tiež jednoducho „kúpil“. Pri prijímaní do komory mu mal pomôcť jeho blízky priateľ N. Belych.
Zaujímavá je aj advokátska prax A. Navaľného. Jeho advokátska firma “Navaľnyj a partneri” je zaregistrovaná na adrese Lesnaja 31, Kobjakovo. V tej budove je aj prevádzka jeho firmy, ktorá vyrába nábytok. Tá nábytkárska firma v budove reálne funguje, avšak keď sa niekto chce dopracovať do advokátskej kancelárie firmy “Navaľnyj a partneri” nedovolá sa, nedostane sa dnu a nikto z advokátskej firmy tam nie je. Byť advokátom však podľa ruských i slovenských pravidiel však znamená povinnosť poskytovať právnu pomoc a nemožno len tak bezdôvodne odmietnuť potenciálneho klienta.Hoci to nie je vždy pravidlom,advokát by tu mal byť pre klientov a nie sám pre seba.Keďže sa však A. Navaľnyj advokátskemu povolaniu nevenuje a neposkytuje právnu pomoc iným, mal by aj oficiálne na komore oznámiť, že nevykonáva advokátsku prax.
Okrem politiky patrila k Navaľného záujmom aj ekonomika. Preto začal v roku 1999 študovať aj problematiku cenných papierov na Fakulte financií a úveru Akadémie financií pri Úrade vlády RF. V tom čase sa pokúsil obchodovať aj s cennými papiermi. Vzhľadom na svoje finančné zázemie si mohol dovoliť nakúpiť akcie veľkých ruských spoločností ako Rosnefť, Transnefť, atď. Veľmi rýchlo však pochopil, že ako malý akcionár nemá veľkú šancu ovplyvňovať chod týchto koncernov a preto sa začal zasadzovať za práva malých akcionárov. Pri snahe o presadzovanie záujmov malých akcionárov však nemohol počítať ani s podporou médií ani západných štruktúr a preto túto činnosť postupne zanechal.
Navaľný sa pomerne rýchlo stal i advokátom. Zdá sa, že nie úplne transparentným spôsobom
„Zakúpiť si miesto“ v advokátskej komore je síce bežná prax mnohých bohatých mladých ľudí, a to nielen v Rusku, ale u „bojovníka proti korupcii“ to trochu prekvapuje.
Vďaka tomu bol A. Navaľný v r. 2010 zaradený do programu Yale World Fellows a odišiel na polročné školenie do USA
Tam získal aj dôležitú mediálnu a politickú podporu,ktorá mu má pomôcť v jeho boji proti V.Putinovi
Je signifikantné,že do povedomia Rusov i ne-Rusov sa A.Navaľný zapísal výraznejšie až po svojom návrate z USA
Tesne po návrate o ňom vedelo podľa opozičného Centra J. Levadu len 6% Rusov,avšak v priebehu jedného roka jeho sa to číslo zoštvornásobilo
Na západe bola tá zmena informovania o Navaľnom ešte výraznejšia.Dobrým vodítkom ako to zistiť,je možnosť vložiť priezvisko Navaľného do vyhladávača niektorého západného média.Tam najlepšie vidno, koľko informácií bolo o Navaľnom pred a po štúdijnom pobyte v USA.Do r.2011 totiž západné a ruské protiputinské médiá predstavovali ako hlavných lídrov opozície skôr iné osobnosti, apr. B.Nemcov či G. Kasparov. Od r. 2011 je však podľa viacerých názorov hlavným projektom proamerických mimovládnych organizácií v Rusku práve A. Navaľný.
Keby sa obdobne nacionalistickým spôsobom ako A. Navaľnyj niekedy prezentoval prezident V. Putin, už by ho v západných “demokratických” médiách označili prinajmenšom za draka z Apokalypsy.
Avšak Navaľného hrubý nacionalistický jazyk na Rusov príliš nezaberal, pretože nacionalizmus má len obmedzenú skupinu voličov a na tejto strane politického spektra dlhodobo kraľuje V. Žirinovský.
Ako líder nacionalistickej politickej strany tak A. Navaľný opäť neuspel a v roku 2009 sa rozhodol pokračovať v politickej kariére ako oficiálny poradca gubernátora Kirovskej oblasti, člena strany Zväz pravých síl, N. Belycha.
Do tohto obdobia, keď sa venoval správe vecí verejných, spadá aj škandál s nevýhodnými zmluvami, za ktoré dostal päť rokov trestu odňatia slobody.
A .Navaľnyj však bol už v tom čase v hľadáčiku amerických mimovládnych organizácií v Rusku, ktoré sa pokúšali vytvárať politickú alternatívu voči V. Putinovi.
konflikty definitívne skončili až jeho vylúčením zo strany v roku 2007.
A. Navaľnyj sa po neúspechu nevzdal, len trochu zmenil rétoriku a prešiel od liberalizmu k nacionalizmu. A. Navaľnyj pri svojom prechode od liberalizmu k nacionalizmu v roku 2007 vytvoril nacionalistické hnutie “Narod”, ktoré ako neúspešný liberál paradoxne zakladal spolu i s viacerými antiliberálnymi silami, dokonca i s „národnými boľševikmi“ (Dmitriev, Prilepin). Niektorí z liberálnych členov Jabloka dokonca A. Navaľného po jeho “koperníkovskom obrate” obvinili až z fašizmu. Od roku 2006 sa Navaľnyj tiež zúčastňoval pochodu “Ruský marš” a v roku 2008 so svojím hnutím “Narod” vstúpil do nového politického subjektu “Ruské národné hnutie”, spolu so stranami “Veľké Rusko” a “DPNI”. Čoraz intenzívnejšie tiež spolupracoval aj so Slovanským zväzom D. Ďomuškina.
Zaujímavé, že táto nacionalistická minulosť A. Navaľného sa v západných médiách cielene opomína.
Už čoskoro po skončení právnického štúdia na Ruskej univerzite priateľstva národov v Moskve v roku 1998 plánoval Alexej Navaľnyj svoju politickú budúcnosť. Politika bola a dodnes zostala jeho hlavnou vášňou. Navaľného politické ambície boli vždy silné a preto sa snažil presadiť cez rôzne politické strany do vrcholovej politiky. V roku 2000 začal svoju politickú kariéru v opozičnej liberálnej strane Jabloko, ktorá je od deväťdesiatych rokov najznámejšou liberálnou stranou v Rusku. V Jabloku sa A. Navaľnyj spočiatku profiloval ako presvedčený liberál a kozmopolita a postupne sa svojou húževnatosťou prepracoval až do oblastnej rady strany v Moskovskej oblasti. Popritom v roku 2005 spoluzakladal aj mládežnícke hnutie DA (Demokratická alternatíva). Ambície A. Navaľného však boli ešte o čosi vyššie a snažil sa dostať až na čelo celoštátnych orgánov strany Jabloko. Toto mu ale nevyšlo, pri svojom ťažení sa dostal do konfliktu s viacerými staršími členmi strany Jabloko a jeho osobné
O Navaľnom existuje veľké množstvo dôležitých faktov, ktoré by mohli skaliť jeho pozitívny mediálny obraz, ale v slovenských mienkotvorných médiách o nich vôbec nepočuť.
Je zaujímavé, že veľké ruské mienkotvorné denníky ako Kommersant, N. Gazeta, ale aj Komsomoľskaja Pravda či ďalšie dávajú široký priestor kritikom ruskej vlády a ruský občan tak má reálnu možnosť počuť názory v prospech i neprospech A. Navaľného.
Žiaľ, na „demokratickom“ Slovensku však všetky väčšie médiá poskytujú len jednostranný obraz pôsobenia A. Navaľného.
Alexej Navaľnyj sa narodil 4. júna 1976 vo vojenskom mestečku Butyň v Moskovskej oblasti, kde jeho otec Anatolij Navaľný pôsobil ako politicko-administratívny pracovník tamanskej divízie Červenej armdy.
O tom, ako sa z jeho otca stal podniakteľ, ako skúpili fabriky na nábytok v mestečku Kobjakovo v Moskovskej oblasti, písať nebudem, hoci aj to malo vplyv na "politický" profil A.Navaľného.
Už od marca 2017 sa v Rusku ako aj v Bielorusku organizujú demonštrácie - demonštranti sú pritom financovaní a organizovaní zo zahraničia, konkrétne z amerických a nemeckých fondov najmä cez Poľsko a Litvu.
Demonštranti - organizátori demonštzrácií absolvovali výcvik v táboroch v okolí Bobrujsk a Osipovič, na Ukrajine a v Litve a v Poľsku. Špecialne sú cvičení na vyvolanie provokácií s milíciami - majú vyvolať útoky milície proti demonštrantom -
Navaľnyj,či Chodorkovskij ,ako aj ďaľší "opoziční" politici sú len bábky v rukách majiteľov mimovládnych organizácií a
samozrejme CIA !
Sorosove nadácie Open Society Foundations a OIS Assistance Foundation úzko spolupracovali a spolupracujú s ruskou opozíciou práve cez americké veľvyslanectvo v Moskve, kde sa konajú stretnutia s ruskými opozičnými politikmi..
ECB robí to isté, tlačí eurá bez toho, aby boli pokryté nejakou hodnotou - táto bublina skôr, či neskôr praskne - a z toho chaosu,ktorý po tom príde, sa už ekonomika tak skoro nespamätá - bude to mať zrejme za n ásledok rozpad EÚ,
Dúfam však, že politikov stihnú vystriedať včas - aby sa "múdri" zodpovední eko nómovia ujali riadenia financií a hospodárstva - ináč bude krvavá revolúcia v EÚ
Odporúčame