veď je to tak
iniciatívny bl bec je horší ako "triedny" nepriateľ.......
veď je to tak
iniciatívny bl bec je horší ako "triedny" nepriateľ.......
veď Tvoj nick tiež napovedá, že sebe dávaš 2x
stručne povedané, každý minister ktorejkoľvek vlády, zodpovedný za eurofondy, každá vláda má na hlave "maslo"
V súčastnej dobe to v yzerá tak, že zlodej kričí chyťte zlodeja - a to je naozaj pravda
Opozícia ,vediac, že po r. 2020 sa budú eurofondy rozdeľovať iným systémom si je vedomá, že ak sa ku korytám nedostane v priebehu roka, po r.2020 už nebude jednoduché sa z eurofondov nabaliť tak, ako doteraz - a o tom je to - o peniazoch - O slovensko opozícii vbôbec nejde - ide im len a len o ich prospech - príjem z eurofondov
pľušť, psota,slota, či nečas - je to vždy to isté,,,,
píšeš, že koaličná kríza neodpútala pozornosť od eurofondov ....
Vieš, na Slovensku je to tak, že najväčším nepriateľom Slovenska sú slovenskí politici - či už opoziční, či v niektorých prípadoch aj koaličnípolitici
Opoziční politici v snahe dostať sa k v ládnutiu, očierňujú koaličnú vládu nielen doma, ale najmä v Bruseli--
S každou prkotinou - teda spisovne maličkosťou utekajú do Bruselu a žalujú, sťažujú sa y vytvárajú o Slovensku zlý obraz...
Čo sa týka eurofondov , som zásadne proti ich rozkrádaniu a prideľovaniu podľa straníckeho trička, ale opoziční politici aj tu využívajú každú možnosť k napádaniu ich rozdeľovania - a namiesto riešenia problému doma, utekajú s tým ihneď do Bruselu...
zabúdajú pritom, že práve Oni začali s prideľovaním eurofondov podľa príslušnosti k strane a náväznosti na lobistické skupiny
Za Dzurindových vlád, ako aj za radičovej vlády bolo afér okolo eurofondov neúrekom - akosi sa na to zabúda
v Tvojom podaní to znie asi takto
Stoik,stoik , mlčať je zlato.
Ale ono už je to v Tvojom prípade aj tak jedno.
Pred všetkými v debate si zo seba už toľkokrát urobil de men ta, že si nikto iné o Tebe už ani myslieť nemôže.....
takto to znie vieryhodnejšie --- či máš niečo proti zmene "mena" v Tvojom pôvodnom príspevku ????
Podľa odhadov dnes už približne 30 % tajných operácií spadajúcich pod CIA, NSA či iné vetvy tajnej služby Spojených Štátov obstarávajú pre USA PMCi (jeden z najznámejších dnes bude určite Edward Snowden). Stojí to asi 49 percent celkového rozpočtu pre tajné služby. A týchto americkými tajnými službami trénovaných operátorov je možné si prenajať – ak si to môžete dovoliť, a spĺňate isté požiadavky
Po prvý raz v histórii OSN bolo umožnené, opäť Spojeným štátom, nahradiť ich mierové sily žoldniermi – povinnosti amerických mierových síl v ich mene prebrala a vykonáva PMSC DynCorp, teda súkromná armáda s mandátom OSN -Američanov v Bosne vystriedali v októbri 1998 !
Nasadenie žoldnierov v konfliktoch po celom svete je v modernej dobe bezprecedentne vysoké a narastá.
https://www.youtube.com/watch?v=6LaSD8oFBZE
htt ps://www.youtube.com/watch?v=5BbhZ5ziXdw
..
Sú to spoločnosti, ktoré môžu poskytovať všetko vyššie spomenuté, ale poskytujú predovšetkým mužstvo a techniku – inými slovami, prenajímajú armádu na kľuč.
K najznámejším dnes patrí Triple Canopy, Kroll, DynCorp, Control Risks, ArmourGroup (dnes súčasť security gigantu G4S), Olive Group, Aegis či slávni Blackwater, ktorý ale kvôli kontroverziám niekoľkokrát zmenil meno a dnes operuje pod názvom Academi .
Najväčšia non-lethal PMSC na svete je dnes KBR, a bojová PMSC Aegis. Tie najväčšie spoločnosti vedia v prípade potreby postaviť do poľa aj niekoľko tisíc bojovníkov či podporného personálu, špecializovanú techniku vrátane vlastného letectva a niektoré prenajímajú aj vlastnú tajnú službu. Ak by ste niekedy potrebovali kompletne vybavenú tajnú službu, bezpečnostných analytikov, oddelenie cyber-warfare, zostaviť informačnú sieť či verbovať spiacich agentov, je možné si také služby kúpiť.
odmínovania a opravy infraštruktúry po repatriáciu detských vojakov a lekársku pomoc. Medzi najznámejšie a najväčšie skupiny špecializujúce sa na nebojovú podporu patrí napr. PMSC vetva Halliburton korporácie, KBR či SAIC.
Druhý typ sú vojenské konzultačné spoločnosti (military consultants). Tie sa špecializujú na analýzy a výcvik vojska – či už americká armáda potrebuje preškoliť nejakú jednotku na pohyb v púšti alebo džungli, alebo nový africký diktátor potrebuje zo svojej kmeňovej bandy zostaviť disciplinovanú jednotku, môže sa obrátiť na vojenské konzultačné spoločnosti, ako napr. Vinell či MPRI. Tí poskytnú patričný výcvik a zvyčajne ponúknu aj obstaranie výzbroje a výstroje, ktorá bola pri inštruktáži použitá, aby si novo vycvičené skupiny nemuseli zvykať na nové vybavenie.
Tieto 2 typy žoldnierov sa teda priamo nezápaja do bojov
Je tu však posledný skutočný typ žoldnierov
UN ale tvrdí že sa zároveň jedná o civilistu, ktorý má nárok na špeciálnu ochranu.
Americká Coalition Provisional Authority svojho času vyňala žoldnierov spod autority štátnych súdov v Iraku úplne a čiastočne ich podriadila ich domácej legislatíve. Tá na to ale tiež nie je stavaná,
Žoldnier je lacnejší – vláda mu neplatí poistku, po skončení služby dôchodok, neplatí jeho výcvik, výzbroj ani výstroj. Nehradí mu nemocenskú ani jeho rodine neplatí odškodné či jeho žene vdovské, a tiež neplatí celé jeho nasadenie, ale iba konkrétne misie, hoci to záleží od kontraktu.
Okrem toho sú PMSC ekonomicky výhodné aj z toho dôvodu, že často nakupujú prebytočnú vojenskú technológiu, ktorú armády už nechcú, alebo jej majú prebytok z dôvodu zmenšovania armád, čo je dnes celosvetový trend.
Máme 2 typy žoldnierov - Prvý typ vykonáva primárne nebojové úlohy (non-lethal services), ako je zásobovanie a poskytovanie všemožnej tylovej logistickej podpory vojenských a mierových misií, od
korporácie, ale vlády, v posledných rokoch predovšetkým S p o j e n é štáty americké.
Prečo vlády používajú žoldnierov a nie vlastných vojakov? Dôvodov je niekoľko – domov nechodia rakvy v štátnych farbách, keď umrie žoldnier, nikoho to príliš netrápi a nie je to vo večerných správach. Tí lepší žoldnieri majú často oveľa viac skúseností než bežný odvedenec. Žoldnier je tiež ťažšie postihnuteľný v rovine medzinárodného práva, je celá rada legislatívnych šedých zón týkajúcich sa postavenia a nasadenia žoldnierov vo vojenských konfliktoch.
Napríklad podľa Ženevskej Konvencie (článok 47, protokol 1) by žoldnieri vôbec nemali zasahovať do bojov a členské štáty majú zakázané ich cvičiť či podporovať. To sa zjavne vyslovene ignoruje, čo spôsobuje značné ťažkosti v prípade že je žoldnier zajatý nepriateľskou stranou, teda reálne nie je krytý Ženevskou konvenciou a môže s ním byť zaobchádzané ako s banditom. Iný odsek ďalšieho dokumentu
Bieli rodézski vojaci boli vykázaní zo štátu a nemali kam ísť, nakoniec ich ale prichýlia juhoafrické SADF (South Africa Defense Forces), o 14 rokov ale v JAR padol apartheid, v r. 1994 sa prezidentom stal Nelson Mandela. Množstvo bielych vojakov vystúpilo (alebo bolo vyhodených) z juhoafrickej armády a po istom čase založili prvú modernú súkromnú armádu – Executive Outcomes (EO). Tá je doslova súkromnou armádou – v zásade všetci jej členovia boli bývalí vojaci s bojovou skúsenosťou, boli vyzbrojení ako regulárna armáda a mali k dispozícií (alebo vedeli obstarať) najmodernejšiu a najťažšiu bojovú techniku (obrnené vozidlá, tanky, bojové vrtuľníky), okrem vojnových lodí.
EO už dnes neexistujú, stali sa súčasťou holdingovej korporácie Strategic Resource Corporation špecializovanej na kontrolu nerastného bohatstva, a EO sa stalo jej bezpečnostnou zložkou. Po vzore EO ale začali časom vznikať podobne organizované skupiny, a dnes už najčastejším zamestnávateľom PMSC nie sú
Ako sa PMSC líšia od žoldnierskych kompánií z minulosti, či trebárs iba nedávneho obdobia?
Napr. z 50. rokov, kedy žoldnieri v Sierra Leone bojovali pre britsko/juhoafricko/nemecko/luxemburský diamantový kartel DeBeer v snahe donútiť všetkých, ktorí diamanty ťažili, aby predávali diamanty iba im? V zásade jediný rozdiel je v tom, že moderné PMSC sú komerčné firmy či korporácie, s generálnym predstavenstvom, dozornou radou, akcionármi, etc. To v minulosti nebolo zvykom, dnes je to normou.
Žoldnieri a žoldnierske skupiny existovali od nepamäti. Najstaršie egyptské záznamy z bitky pri Kádeši spomínajú žoldnierske jednotky. História moderných žoldnierov v zmysle biznis odvetvia (niečo na spôsob PMSC existovalo aj predtým, napr. asociácia bývalých príslušníkov SAS, WatchGuard Int., alebo DSL naberajúce bývalých britských vojakov a Gurkhov) sa ale začína písať približne v 80. rokoch 20. storočia. V r. 1980 Rodézia získava samostatnosť a dnes ju poznáme ako Zimbabwe.
Väčšina to robí pre peniaze,niektorí kvôli vzrušeniu,mnohí pre oboje
Zamestnanci PMSC často odmietajú označenie žoldnier,keďže je historicky často negatívne zaťažené, a dnes sa prevažne používa označenie PMC – Private Military Contractor.
Ale je to jednoducho nový termín označujúci staré dobré povolanie nájomného bojovníka – žoldniera –
žoldnieri môžu hrať ako pozitívnu,tak aj negatívnu rolu-ako v podstate ktokoľvek iný
Väčšina žoldnierov sa regrutuje z radov bývalých príslušníkov bojových zložiek.Najväčšie a najprestížnejšie súkromné armády majú vlastné networkingové siete a členov špeciálnych jednotiek,ktorým sa končí služba,sami kontaktujú, alebo ich dokonca pretiahnu do privátnej sféry priamo zo služby.Stáva sa aj,že ich služby sú za niekoľkonásobnú maržu predané vláde naspäť,čo je predmetom jednej zo súčasných kontroverzií tejto brandže
Existuje plno stránok či dokonca facebookových skupín, kde je možné pre bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek nájsť podobnú prácu,či ju zadať
Tí, ktorí si myslia že žoldnieri vymreli sú asi prekvapení. Mnohí si žoldnierov zafixovali ako členov francúzskych légií, ktoré existujú vlastne doddnes
Doba žoldnierov sa po epizóde mierneho útlmu počas obdobia národných štátov, kedy bolo legitímne použitie sily rezervované pre národné ozbrojené zložky, vrátila najmä "vďaka" USA ,Izraelu, či V.Británii -
Private Military and Security Companies (PMC, PSC) rastú ako huby po daždi. Počet žoldnierov, ktorí ešte pred 30 rokmi tvorili asi percento nasadeného personálu v konfliktoch po celom svete dnes stúpa nad 10 %.
V niektorých intervaloch počas konfliktu v Iraku dokonca tvorili dve tretiny síl, ktoré malo k dispozícii spojenecké velenie. Ale poďme po poriadku.
Kto je to žoldnier?
Definícií je mnoho, v skratke sa ale zvyčajne jedná o človeka, ktorý sa živí bojom. Boj ale neberie ako svoju svätú povinnosť, obranu vlasti či iného ušľachtilého ideálu, ale je to jeho remeslo, ako je niekoho iného účtovník či obuvník.
Vývoj poľnohospodárskeho odvetvia v ČSSR v rokoch 1974 až 1988 sa podrobne hodnotí v publikácii Ústavu vedecko-technických informácií pre poľnohospodárstvo
Jej autori vychádzali z medzinárodných ročeniek FAO, RVHP, EHS, OECD a oficiálnych národohospodárskych ročeniek 22 štátov:
ôsmich krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva / Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko , Holandsko,Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. / a okrem toho Rakúska, Švajčiarska, Fínska, Švédska, USA, Kanady a členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci / ZSSR - ČSSR, NDR,Poľsko, Maďarsko,Rumunsko, Bulharsko,Juhoslávia /, - teda celkovo bolo hodnotených 23 krajín..
ČSSR sa v sledovanom súbore zaradila v produkcii mäsa 101 kg a mlieka 442 kg na jedného obyvateľa na ôsme, masla 9,3 kg na šieste a syrov 14 kg na deviate miesto !!!
Nehodnotila sa výroba obilnín -- v tom sme boli ešte lepší, ako v spomenutých oblastiach
Odporúča oživenie patriotizmu slovenského spotrebiteľa,k čomu môžu prispieť média a politici, ktorí sa budú chovať ako vlastenci
Vlastenectvo sa musí prejaviť v hrdosti na svoju vlasť,a nie tým,že to deklarujeme, ale predovšetkým tým,že sa chováme ako vlastenci.Vlastenec nepredá dedovizeň aby nemusel ísť pracovať na pole a do maštale a nebude sa snažiť aby sa z hrdosti roľníka stal len historický pojem a folklór
Na Rímskom summite,k zabezpečeniu výživy obyvateľstva ktorý sa konal v r. 2008 za účasti 60 prezidentov či predsedov vlád sa konštatovalo,že produkcia potravín vo svete sa do r.2030 musí zvýšiť o 50 %,ak sa má bez problémov uspokojiť rastúci dopyt.Generálny riaditeľ Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo J. Diouf upozornil na základné ľudské právo: „právo na jedlo, a teda právo na život“.
Aj SR môže prispieť svojím dielom k naplneniu rímskeho programu tým,že budeme lepšie strážiť ornú pôdu,že využijeme plochu našich sadov,viníc a bohatstva,ktoré nám naša príroda poskytuje
vo výrobe a následne v podporných činnostiach ako je krmovinársky, spracovateľský priemysel ,služby atď.
Obnovenie poľnohospodárskej výroby by si vyžiadalo aj organizačné opatrenia, predovšetkým vznik silných špecificky zameraných združení založených na báze napr. výrobcov mäsa, mlieka, atď. ktoré uzatvoria okruh výroba spracovanie obchod a prípadne bankový sektor. Rozdelenie zisku by v tomto prípade vždy bolo v rámci združenia - čo je však podstatné, zisk by zostal na Slovensku !!
Rakúsky ekonóm Zdenek Lukas, ktorý sa dlhodobo venuje ekonomickému vývoju v krajinách strednej a východnej Európy konštatuje, že pre rakúskeho spotrebiteľa je nemysliteľné aby prevládali na pultoch potraviny z dovozu.
ústretovosť politických garnitúr voči obchodným reťazcom, slovenské poľnohospodárstvo vysunuli úplne na okraj trhu s potravinami.
Napriek tomu, že trhový mechanizmus platí v celej Európskej únii, dotačná politika poľnohospodárskeho sektoru je rozdielna medzi novými a starými štátmi Európskej únie !!
Zo štátu, ktorý dokázal pred 27 rokmi v špecifickej miere sebestačnosti (u plodín pre ktoré máme klimatické podmienky) pokryť svoju potrebu na 98,5 %, z toho u rastlinných produktoch na 93,4 % a živočíšnych na 102,9 % sme sa stali krajinou v prevážnej miere závislou od dovozu !!!
Podľa odhadu odborníkov podiel predávaných potravín v obchodných reťazcoch ako hlavných hráčov na trhu s potravinami sa pohybuje okolo 65 - 80 % z dovozu.
Dovozom napr. pokrývame viac ako 50 % bravčového a hydinového mäsa, dovážame 60 tis. ton ovocia, 430 tis. hektolitrov vína atď.
Ide prevažne o výrobky, ktoré dokážeme vyrobiť doma a zamestnať tisíce pracovníkov priamo
nabúrať prirodzené väzby v agrokomplexe medzi výrobcom a spracovateľom, zrušiť obilný monopol, systém organizácie nákupu a odbytu poľnohospodárskych výrobkov, oklieštiť odborné školstvo a výskumné ústavy,
obnoviť vlastnícke vzťahy, uplatniť systém trhového hospodárstva, etablovať zahraničný kapitál a obchodné reťazce, realizovať za ponižujúcich podmienok vstup do Európskej únie, dokonca zmeniť aj stravovacie návyky.
Slováka, ako sa hovorí odchovaného na zemiakoch a kapuste a mlieku, sme vďaka masívnej reklame zmenili na konzumenta rýchleho občerstvenia, na konzumenta niektorých výrobkov, ktoré by v prípade kontroly ÚKSUP-u a veterinárov ťažko bez zmeny noriem obstáli na trhu !!
Globalizácia hospodárstva a celej spoločnosti, vstup do Európskej únie, zásadne zmenili prirodzený vývoj a postavenie slovenského poľnohospodárstva. Ako sa neskôr ukázalo, intenzifikačné prvky, moderné technológie, masívna reklama a dotačná politika v starých štátoch EÚ a
V publikácii Ústavu vedecko-technických informácií pre poľnohospodárstvo, sa komplexne hodnotí vývoj československého poľnohospodárstva za 15 ročné obdobie do roku 1988.
Správa vychádza z medzinárodných ročeniek FAO, RVHP, EHS, OECD a oficiálnych národohospodárskych ročeniek v súbore 22 štátov s rôznymi prírodnými, ekonomickými a spoločenskými podmienkami, kde sa Československo zaradilo medzi popredné štáty.
Po pravde treba povedať, že v sledovanom období Československo značne zaostávalo oproti štátom západnej Európy v intenzite poľnohospodárskej výroby, úžitkovosti hospodárskych zvierat a úrovne potravinárskeho priemyslu. Nehovoriac o marketingu, obaloch na výrobky a reklame.
V histórii vývoja spoločnosti je dvadsať rokov veľmi krátka doba, napriek tomu za toto obdobie sa podarilo uskutočniť v poľnohospodárstve a spoločnosti obrovské zmeny.
V priebehu tohto obdobia sme dokázali rozkradnúť (sprivatizovať) majetok v hodnote bezmála 139 miliárd Kčs,
Odporúčame