Prezident SR Andrej Kiska bol nútený opätovne reagovať na nepríjemnosti, ktoré mala jeho rodinná firma KTAG pri platení daní.
Tentoraz nie na patálie s daňovými úradníkmi, či vyšetrovateľmi, ale na nelegálne zverejňovanie jej daňových tajomstiev.
Andrej Kiska hovorí o neprípustných praktikách, spravodajských hrách, keď sa utajované dokumenty šírené anonymom stávajú nástrojom diskreditácie verejne činných osôb.
Je to zrozumiteľný postoj, ktorý zdôrazňuje silný verejný záujem na tom, aby bola štátom garantovaná ochrana súkromia, osobných, navyše dôverných a neverejných informácií jednotlivcov a firiem a aby tieto údaje nemohli byť selektívne zneužívané.
A už vonkoncom nie v politickom boji.
Napriek tomu je pozoruhodné, akú má sám pán prezident, ale aj značná časť médií, ktoré s pochopením prijímajú jeho súčasnú argumentáciu, krátku, resp. selektívnu pamäť. Anonymné zverejňovanie utajovaných dokumentov, vrátane pozmenených alebo úplne sfalšovaných „spravodajských materiálov",


