historia
Po dlhých rokovaniach a interných rozpravách zvolila alternatívu, ktorá dva roky po 2. svetovej vojne nahrávala možnosti vzniku samostatného židovského štátu. Záverečný výsledok zasadania komisie UNSCOP bol prijatý 31. augusta 1947. Oficiálne vydaný a proklamovaný bol o deň neskôr. Valné zhromaždenie OSN v New Yorku 29. novembra 1947 potvrdilo výsledok rezolúciou č. 181. V dejinách zostala známa aj pod označením „Rezolúcia o rozdelení“ a priniesla očakávané závery rozdelenia Palestíny. Na jej území sa mali zrodiť dva štáty.
Židovský štát sa mal skladať z pobrežnej oblasti okolo Tel Avivu a Haify, Chulského údolia a Negevu na juhu. Malo ho obývať 498-tisíc Židov a 497-tisíc Arabov (55 % územia). Arabský štát sa mal tiahnuť cez pás pobrežia v Gaze a mal zahŕňať aj Galileu na severe a oblasť okolo Nábulusu, Hebronu a Beer Ševy. Patrilo by doň 725-tisíc Arabov a 10-tisíc Židov (45 % územia). Mestá Jeruzalem a Betlehem mali zostať pod medzinárodnou správou OSN.


