Tieto Harabinove a najnovšie už aj Mečiarove kroky mi silno zaváňajú snahou o čo najväčšie roztrieštenie pronárodných síl. Čo chcú vlastne títo páni dosiahnuť? SNS sa už teraz "vďaka" Harabinovi dostala na hranu zvoliteľnosti a nepochybujem, že vďaka Mečiarovi sa nájde dosť zblúdencov, ktorí odskokom k Mečiarovi zapríčinia, že SNS sa po 4 rokoch s parlamentom opäť rozlúči. A asi nikto nepochybuje, že týmto utrpí i ĽSNS a nejaké tie hlasy stratia i Smer či Kollár.
Ja mám veľa výhrad k SNS, ešte podstatne viac ich mám k ĽSNS, za nejaké národné sily zase nepovažujem ani Smer, ani Kollára, ale všetky tieto strany majú viac či menej odmietavý postoj k vítačskej kultúre, k mnohým zvráteným liberálnym ideológiám, k posilňovaniu kompetencií Bruselu na úkor národných štátov, ku globalizmu, k hysterickej rusofóbii a k mnohým ďalším politikám, ktoré naopak podporujú - a teraz, hádajme kto? Kto motivuje Harabina a Mečiara k vstupu do politiky na kandidátkach nových strán? Komu tým najviac pomôžu?
