Štát, ktorý si nedokáže strážiť svoje vlastné hranice a chrániť svoje vlastné územie nie je suverénny štát, ale iba jeho chabá napodobenina. Keby to nebolo také vážne, tak by bolo na smiech, že európske politické "špičky" v 21. storočí tretím rokom zmätkujú okolo problému, na ktorý poznali ľudia riešenie už tritisíc rokov dozadu. Falošný humanizmus a tolerancia najrôznejších pochybných mimovládok, ktoré sa ako rakovina rozliezajú po celom "vyspelom" svete, pomaly, ale vytrvalo začínajú spôsobovať stagnáciu a začiatok úpadku tejto časti sveta a ak sa jednotlivé vlády včas nespamätajú (na čo je podľa mňa v niektorých krajinách už aj teraz neskoro), tak nás pokojne môže čakať osud, ktorým si náš kontinent na sklonku staroveku už raz prešiel. Bez dôslednej kontroly hraníc nás skôr či neskôr prevalcujú dnes zaostalejší, ale značne početnejší obyvatelia krajín tretieho sveta a bude to koniec Európy ako ju poznáme dnes.


