Turci ešte horko zaplačú, ak toho svojho istanbulského Adolfa v dohľadnej dobe nepovesia na námestí v Ankare. Za posledných pár rokov si stihol narobiť nepriateľov naprieč Blízkym východom, dourážať polovicu členov EÚ, postaviť proti sebe státisíce vlastných občanov masovými čistkami a milióny Kurdov vojenskými akciami a pomaly, ale isto sa mu začína vzďaľovať aj Biely dom. Rovnako som si istý, že Rusi na zostrelenú stíhačku a následne veľkohubé vyhlásenia ani náhodou nezabudli a Erdoganovi ich vo vhodnej chvíli pripomenú. No a v neposlednom rade tiež netreba zabúdať na staré resty s Grékmi, Bulharmi či Arméncami. Erdogan sníva svoj sen o novej Osmanskej ríši, no svojou politikou nakoniec docieli to, že Turecko si jeho susedia rozoberú ako skladačku z Lega.


