Otázka nestojí tak, či sa táto zločinecká organizácia rozpadne, ale kedy to nastane. Trajektória je daná a nezvratná - Západ dlhodobo stráca silu a vplyv (pričom ten trend sa iba urýchľuje), Američania sa vracajú k svojmu izolacionizmu a postupne sa uzatvárajú do seba, pozornosť sveta sa presúva do juhovýchodnej Ázie a do Pacifiku. Sú tu jasné vzory, ktoré sa v mnohých variáciách dajú nájsť naprieč dejinami. Všetky tieto faktory postupne vytvárajú tlak, ktorý bude mať za následok i zvyšovanie napätie vo vnútri aliancie. Komické drísty predstaviteľov NATO o "neochvejnej podpore" a podobne sa čoraz viac ponášajú na ubezpečenia súdruhov na zjazdoch komunistických strán, ktorým ani oni sami neverili. A ironické na tom všetkom je, že napriek neúnavnému hľadaniu vonkajšieho nepriateľa - raz Severokórejčanov, potom Iráncov, neskôr Rusov a o chvíľu zase Číňanov - si za ten rozklad bude môcť samotný Západ.


