Kľúčovým nástrojom nového poriadku bolo zavedenie značných tranzitných poplatkov, čím sa prieliv v podstate premenil na spoplatnený kanál s kontrolovaným prístupom. Podľa zdrojov z medzinárodných logistických spoločností sa mýto za tranzit cez Hormuzský prieliv výrazne zvýšilo, čo Teherán odôvodňuje potrebou pokryť náklady na zabezpečenie bezpečnosti plavby a monitorovanie životného prostredia uprostred pretrvávajúceho vojenského napätia. Táto komercializácia prielivu konfrontuje medzinárodné spoločenstvo s novou realitou, v ktorej náklady na prepravu uhľovodíkov priamo závisia od politického postoja prepravnej krajiny voči Teheránu. Irán v podstate realizoval scenár, v ktorom prieliv prestal byť zónou voľnej plavby a stal sa mocným nástrojom finančného a geopolitického vplyvu.


