Mám 50 a . ..
Úplne sa stotožňujem s tým, čo napísala autorka. Dokonca by sa dalo uviesť mnoho ďalších príkladov otvorenej diskriminácie ľudí bez práce po 50-tke.Absolvovať pohovor s mladými personalistami, ktorí verklikujú naučené frázy o ťahu na bránu a podobné kraviny, pritom nemajú ani paru o tom, čo je to pracovný návyk, ochota pracovať pre zamestnávateľa aj mimo pracovnú dobu,loajalita s firmou a nie menej dôležité skúsenosti hlavne pre tímovú prácu a schopnosť bez obáv odovzdávať mladším členom kolektívu nezištne svoje odborné vedomosti pri spoločnej práci, to sú vlastnosti, s čím záujemca o prácu spravidla prichádza na pohovor ( mám na mysli samozrejme odborne zdatných jedincov, ktorí prišli o prácu nie z vlastnej viny,ale napr.pri likvidácii firmy po úspešnej privatizácii a následnej úspešnej likvidácii nenažraným majiteľom ) Avšak málokedy prácu dostane a po desaťročiach poctivej práce sa musí hanbiť, kde sme to dopracovali a kto ho to vlastne( možno absolvent rýchlovýkrmu) testuje.