Pre človeka je prirodzené byť slobodný - muž aj žena - a nie byť spútaný vo "vzťahu". To je to tabu, ktoré je zakázané čo i len pomyslieť - že (romantické/milenecké) vzťahy sú pre človeka neprirodzenosť, obštrukcia, ktorá ho oberá o všetko podstatné: čas, energiu, pokoj mysle, sústredenosť, jasnosť. História nám dáva tisíce príkladov, že je to tak, vždy bolo, a múdry je ten kto vie, že sa to nezmení. Všetky romantické príbehy boli viacmenej nie-šťastné pletky.
A keď už prídu deti tak sa o ne treba starať, to je bez debaty. Ale muž a žena majú žiť oddelene - každý má mať svoj vlastný priestor, a nech sa stretnú len vtedy keď majú chuť sa stretnúť - a aj tu platí, že menej je viac. Aj v prírode keď je po "sezóne", idú si samec aj samica každý svojou cestou. Ich libido je neutralizované až kým nepríde ten správny čas.
To len človek je vyšinutý, chorý tvor, a tak to s ním vyzerá a asi aj dopadne. A pritom čo tu píšem nie je nič nové pod slnkom - len sa ľudstvo nevie (nechce) poučiť.
