“Veď ľudstvo je pochabé. Nevšímajú si ma. Sú to nemúdri synovia; nie sú tými, čo majú porozumenie. Sú múdri na to, aby robili zlé, ale na to, aby robili dobré, skutočne nemajú poznanie.” - Jeremiáš 4:22.
“Veď ľudstvo je pochabé. Nevšímajú si ma. Sú to nemúdri synovia; nie sú tými, čo majú porozumenie. Sú múdri na to, aby robili zlé, ale na to, aby robili dobré, skutočne nemajú poznanie.” - Jeremiáš 4:22.
“Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.” - 2. Timotejovi 3:16, 17.
Boží svätý duch tiež slúžil ako učiteľ a pripomínateľ. Ježiš povedal: „Pomocník, svätý duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás bude učiť všetko a opäť vám pripomenie všetko, čo som vám hovoril.“ — Ján 14:26.
Jeden zo spôsobov, ako Boží svätý duch pôsobí dnes, je oznamovanie, osvetľovanie a zjavovanie právd. Ježiš krátko pred svojou smrťou učeníkom povedal: „Ešte vám mám mnoho povedať, ale teraz to nemôžete zniesť. Ale keď príde ten duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy.“ — Ján 16:12, 13.
A ak je morálne prijateľné nechať človeka zomrieť prirodzene, bez radikálnych zákrokov na predĺženie života, ako je to v prípade eutanázie — zámerného konkrétneho činu na ukončenie pacientovho utrpenia skutočným skrátením alebo ukončením jeho života?
Čo sa stalo s vodami po potope? Museli odtiecť do morských paniev. Ako? Vedci sú presvedčení, že kontinenty ležia na obrovských platniach. Pohyby týchto platní môžu spôsobovať zmeny úrovne zemského povrchu. Na niektorých miestach sú dnes na hraniciach týchto platní veľké podvodné priepasti, ktoré sú hlboké viac než 10 kilometrov. Je dosť pravdepodobné — a to mohla spôsobiť už sama potopa — že platne sa pohli, dno mora kleslo a otvorili sa veľké priekopy, ktoré umožnili odtiecť vode z pevniny.
Na druhej strane ja si myslím, že princíp sa vzťahuje na všetkých obyvateľov tejto planéty...:-)
Je jasné, že všetky inšpirované rozprávky sú od Stvoriteľa! V nich sa nájdu odpovede na všetky tajomstvá života...:-)
Deti rozumia a chápu rozprávkam...dospelí už na to zabudli...:-)
Veriť alebo neveriť? To je otázka! Ale v čo? Pre ľudské bytosti je ľahko pozerať na zázračné veci života ako na obyčajnosti alebo aj ako na rozprávky...:-)
Pre väčšinu je to skončená história...pre málo "zasvätených" je predzvesťou úžasných budúcich skutočností...!
Ježiš Kristus jeho apoštoli splnili dostatločné množstvo biblických proroctiev ako dôkaz, že všetky ostatné biblické proroctvá sú vierohodné! Dnešní neveriaci sa podobajú pokryteckým farizejom…:-)
Ježišove slová:
“Preto keď uvidíte ohavnosť pôsobiacu spustošenie, o ktorej hovoril prorok Daniel, že stojí na svätom mieste (nech čitateľ použije rozlišovaciu schopnosť)!” - Matúš 24:16.
čítam, čítam a rozmýšľam, že koľkí skutočne pochopili o čom to je...? Lebo v skutočnosti Satan Diabol už "padol" odo dňa, kedy Jehova nad ním vyniesol rozsudok v záhrade Edén (1. Mo. 3:15)! Jeho koniec od toho času bola len otázka: KEDY?
Potom vypustil zvieratá a priniesol obeť.
Táto veľmi stará legenda je trocha podobná biblickej správe o potope. Chýbajú jej však presné podrobnosti a jednoduchosť biblickej správy, a na rozdiel od Písma neudáva ani primerané rozmery korábu, ani údaj o časovom období. Epos o Gilgamešovi napríklad uvádza, že búrka trvala šesť dní a šesť nocí, kým Biblia hovorí, že ‚sa lialo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí‘ — hovorí teda o nepretržitom hustom daždi, ktorý nakoniec celú zem pokryl vodou. — 1. Mojžišova 7:12.
Babylonský epos o Gilgamešovi obsahuje mnoho podrobností. Podľa neho Gilgameš navštívil svojho predka Utanapištima, ktorému bol po prežití potopy daný večný život. V nasledujúcom rozhovore Utanapištim vysvetlil, že mu bolo povedané, aby postavil loď a vzal do nej dobytok, divé zvieratá a svoju rodinu. Postavil loď v podobe obrovskej kocky, ktorej každá strana merala 60 metrov, a mala šesť poschodí. Povedal Gilgamešovi, že búrka trvala šesť dní a šesť nocí a potom hovorí: „Keď prišiel siedmy deň, uragán, potopa, bojový útok, ktoré predtým udreli ako vojsko, ustali. More sa upokojilo, víchrica pominula, potopa prestala. Zahľadel som sa na more a nebolo počuť žiaden zvuk hlasov. A celé ľudstvo bolo obrátené v hlinu.“
Keď loď pristála na vrchu Nisir, Utanapištim vypustil holubicu, ktorá keď nemohla nájsť miesto na odpočinok, vrátila sa na loď. Nasledovala lastovička, ktorá sa tiež vrátila. Potom bol vypustený krkavec, a keď sa nevrátil, Utanapištim vedel, že voda opadla.
“A videnie všetkého sa pre vás stáva akoby slovami zapečatenej knihy, ktorú dávajú znalému písma a hovoria: „Prečítaj to, prosím, nahlas“ a on musí povedať: „Nie som schopný, lebo je to zapečatené“; a kniha bude daná niekomu neznalému písma a [ktosi] povie: „Prečítaj to, prosím, nahlas“, a on musí povedať: „Vôbec nepoznám písmo.“ - Izaiáš 29:11, 12.
Príklad: “Vtedy budú dvaja na poli: jeden bude vzatý a druhý zanechaný” - Matúš 24:40. O kom sa tu hovorí?
Vo všeobecnosti je židovský národ potomstvom starovekej hebrejsky hovoriacej vetvy semitskej rasy. (1. Mojžišova 10:1, 21–32; 1. Paralipomenon 1:17–28, 34; 2:1, 2) Pred necelými 4 000 rokmi sa praotec Abram vysťahoval z prekvitajúcej metropoly Chaldejcov v Sumeri do krajiny Kanaan, o ktorej Boh povedal: „Potomstvu tvojmu dám zem túto.“* (1. Mojžišova 11:31–12:7) V 1. Mojžišovej 14:13 sa o ňom hovorí ako o „Ebrejovi Abramovi“, hoci jeho meno bolo neskôr zmenené na Abrahám. (1. Mojžišova 17:4–6) Od neho Židia odvodzujú svoj rodokmeň, ktorý sa začína jeho synom Izákom a jeho vnukom Jakobom, ktorého meno bolo zmenené na Izrael. (1. Mojžišova 32:27–29) Izrael mal dvanásť synov, ktorí sa stali základom dvanástich kmeňov. Jedným z nich bol Júda, z jeho mena bolo nakoniec odvodené slovo Žid. — 2. Kráľov 16:6.
Odporúčame