Keď Boh stvoril prvého človeka, nevytvoril len nejaké telo s mozgom. Okrem toho Boh nestvoril Adama a Evu tak, aby boli robotmi, ktorí nemyslia. Vybavil ich schopnosťou slobodne sa rozhodovať. A to bol vynikajúci dar, pretože „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“. (1. Mojžišova 1:31) Áno, „dokonalá je jeho činnosť“. (5. Mojžišova 32:4) Každý z nás si váži tento dar slobodnej vôle, pretože nechceme, aby boli všetky naše myšlienky a konanie diktované bez toho, žeby sme mali možnosť výberu.
No mal sa tento znamenitý dar slobodnej vôle používať bez obmedzení? V usmernení danom raným kresťanom nám Božie Slovo odpovedá: „Buďte ako slobodní a držte sa svojej slobody, avšak nie na zastretie zla, ale ako Boží otroci.“ (1. Petra 2:16) V záujme spoločného blaha musia existovať hranice. A preto bolo potrebné, aby bola slobodná vôľa usmerňovaná normou zákona. Inak by zavládla anarchia.


