Koniec skutočného sveta a pravého života nastal, keď Adam a Eva sa vzbúrili proti svojmu Stvoriteľovi...
Koniec skutočného sveta a pravého života nastal, keď Adam a Eva sa vzbúrili proti svojmu Stvoriteľovi...
Áno, to boli činy chorých, ktorí len predstierali byť ´kresťanmi´, ale využívali to slovo pre sebecké vražedné ciele! Ježiš učil svojich žiakov milovať (a rešpektovať všetkých) ľudí!
To by sa dalo nazvať taktika Jehovu Boha! Niekedy nechava, aby sa jeho uctievatelia pomylili, aby tak zmiatol nepriateľov...:-)
A sú aj kriminálne znásilnenia islamistickými teroristami v Európe tiež vymyslené...?
Stvoriteľ vesmíru je najväčšia osobnosť! Jeho osobné MENO JEHOVA svedčí o jeho Božstve a Všemohúcnosti...
"Potom Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, šiesty deň." - 1. Mojžišova 1:31.
"A budú znamenia na slnku a mesiaci a hviezdach a na zemi úzkosť národov, ktoré nebudú poznať východisko pre hukot mora a jeho burácanie, zatiaľ čo ľudia budú omdlievať od strachu a očakávania vecí prichádzajúcich na obývanú zem, lebo nebeské moci budú otrasené. A vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Ale keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.“ - Lukáš 21:25-28.
Všimni si praktickú stránku vzdelania SJ z tejto skúsenosti žiaka SOPU:
"Keď začal náš syn Sopa chodiť na základnú školu, dal som riaditeľovi brožúru Jehovovi svedkovia a vzdelanie a vysvetlil som mu náš postoj k náboženským a vlasteneckým činnostiam. Ďalší deň nám však Sopa povedal, že riaditeľ zhromaždil všetky deti a učiteľov, brožúru pred nimi roztrhal a žiadal, aby deti svedkov zaspievali cirkevný chválospev. Keď odmietli, postavil ich pred všetkých dopredu a žiadal, aby zaspievali niektorú zo svojich náboženských piesní. Čakal, že ich tým zastraší a prinúti podriadiť sa. Ale Sopa ostatné deti svedkov povzbudil: ´Zaspievajme ‚Ďakujeme ti, Jehova‘. Potom ich viedol v speve.
Na riaditeľa to zapôsobilo a pochválil Sopu za jeho odvahu. Neskôr on i ďalší učitelia prejavili záujem o pravdu. Kedykoľvek nás stretne, pýta sa nás, ako sa Sopa má a dáva ho pozdravovať. Sopa ďalej robil pekný duchovný pokrok a v roku 2005 bol pokrstený.
Toto biblické vzdelávanie má hlboký vplyv na osobnosť človeka. Jeho prostredníctvom sa môže srdce a myseľ ľudí ‚úplne obnoviť‘. (Efezanom 4:22–24) Motivuje ich, aby zaobchádzali s blížnymi dôstojne a s úctou. Sú odhodlaní ‚robiť dobro všetkým‘. (Galaťanom 6:10) Nikto nemôže byť pravým kresťanom a zároveň sa podieľať na neľudskom vykorisťovaní a útlaku kohokoľvek z blížnych. Jehovovi svedkovia sú šťastní, že sú kresťanským spoločenstvom podobným kresťanskému zboru v prvom storočí, v ktorom ‚nebolo Žida ani Gréka, otroka ani slobodného. Všetci boli jedným človekom v spojení s Kristom Ježišom.‘ — Galaťanom 3:28.
Rovnosť a úcta k dôstojnosti
Biblia učí, že Boh „vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ, aby bývali na celom zemskom povrchu“. (Skutky 17:26) Nikto teda nemôže tvrdiť, že je nadradený niekomu z blížnych alebo že má právo utláčať či vykorisťovať druhých. Ľudia, ktorí sa chcú o Bohu učiť, spoznávajú, že „nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť“. (Skutky 10:34, 35) Uvedomujú si, že Božia láska zahŕňa všetkých, lebo výsada mať s ním blízky vzťah je otvorená všetkým ľuďom. V skutočnosti „tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. — Ján 3:16.
Naopak! Jehova vzdeláva svojich uctievateľov lepšie, ako všetky university sveta dokopy!...:-)
...Hneď v ten deň som začal študovať Bibliu. Chcel som urobiť vo svojej osobnosti veľa zmien a nebolo to jednoduché. Chcel som prestať s fajčením a cítil som, že musím prerušiť kontakty s bývalými priateľmi. Modlil som sa a pravidelne som sa zúčastňoval na zhromaždeniach, čo mi pomohlo urobiť pokánie z predchádzajúceho spôsobu života a obliecť si novú osobnosť. Ako veľmi pravda zmenila môj život i život mojej rodiny! V súčasnosti slúžime s manželkou ako pravidelní priekopníci a v roku 2006 som bol vymenovaný za služobného pomocníka. Teraz môžem pomáhať ďalším pochopiť, prečo ľudia trpia a ako Jehova čoskoro vyrieši všetky naše problémy.
...Hlboko ma zasiahlo, čo som si prečítal, ale manželka bola nedôverčivá a bála sa toho, čo by som mohol urobiť. Tak či onak, v tú noc sme zavolali jednej svedkyni a zistili sme, kedy a kde sa bude konať zhromaždenie. Malo sa konať nasledujúce dopoludnie, a tak sme naň išli. Láskavosť a prívetivosť bratov na mňa veľmi zapôsobili! Nemyslel som si, že by na zemi mohli jestvovať takíto ľudia. Rozhodne boli iní. Cez zhromaždenie som mal jednu otázku a tak veľmi som chcel vedieť odpoveď, že som sa začal hlásiť. Starší nevedeli, prečo chcem s nimi tak nástojčivo hovoriť, a boli trochu nervózni. Muselo sa im veľmi uľaviť, keď zistili, že chcem iba vedieť, čo musím urobiť, aby som sa mohol stať Jehovovým svedkom!...
...Keď som ostal s literatúrou sám, rozhodol som sa, že si prečítam brožúru Čo od nás Boh vyžaduje? Potom som si prečítal brožúrku Čas na pravú podriadenosť Bohu. Ako moslima ma prekvapilo, že sa v nej uvádzali citáty z Koránu. Potom som si prečítal niekoľko Strážnych veží a Prebuďte sa! O nejaký čas, ešte tej noci, som šiel do spálne a zobudil som manželku. „Od koho si to dostala?“ opýtal som sa. „Kde tých ľudí nájdem?...
"...Je smutné, že takto som sa správal aj k svojej manželke Merite. Myslel som si, že musí robiť to, čo jej poviem, a že musí vždy konať podľa mojich príkazov. Merita bola počas vojny v kontakte s Jehovovými svedkami a mala od nich nejakú literatúru. Jeden večer, predtým než išla do postele, mi podala nejaké časopisy a brožúrky a povedala: „Zober si ich a prečítaj. Sú o Bohu.“ Rozzúrilo ma, že si myslí, že ma môže poučovať o Bohu. Aby sa vyhla stupňovaniu hádky, odišla do spálne a ľahla si...
Bol vojakom Kosovskej oslobodzovacej armády a teraz slúži ako pravidelný priekopník a služobný pomocník. Jeho dnešný názor:
"KEĎ som videl tie hrozné veci, ktoré sa diali vo vojne, vrátane vraždenia malých detí, prišiel som k záveru, že Boh určite neexistuje. Uvažoval som: ‚Ak existuje, prečo niečo neurobí so všetkým tým utrpením?‘ Ďalšou ranou pre moju vieru bolo, keď som videl, ako moslimskí náboženskí vodcovia podporujú vojnu proti Srbom. Pred vojnou som bol moslimom, ale koncom vojny som sa stal ateistom a vstúpil som do Kosovskej oslobodzovacej armády. Hoci som tam bol len krátko, tešil som sa veľkej úcte a požíval som mnohé výhody. To viedlo k tomu, že som začal byť agresívny a pyšný, pretože moje slovo bolo zákon."
Kto nevidí neviditeľné, je obeťou najväčšieho klamu...ateizmu