Kto je vinný, ten koho okradnú o milión Sk alebo ten ktorý ho ukradne ako i ďalších a získa 8 miliónov Sk. S tých 8 miliónov sa ľahko zaplatí justícia.
Kto je vinný, ten koho okradnú o milión Sk alebo ten ktorý ho ukradne ako i ďalších a získa 8 miliónov Sk. S tých 8 miliónov sa ľahko zaplatí justícia.
Pre evita03, bolo udané, 10 rokov vyšetrované, odložené, neodsúdené.
To nie je rozprávka to je skutočnosť!!!
Tunely legálne neexistujú. Aj DSS je súčasťou Slovenského tunela. Tak ako tunel cez investíčne fondy mali základ v úmyselne chybnej legislatíve.
Predchádzajúce príbehy okradnutého Slováka sú na tejto adrese internetového odkazu:
http://stefanstefanides.blog.sme.sk/
Na ponovembrovú justíciu má ťažké srdce mnoho okradnutých Slovákov, hlavne tých ktorý boli okradnutí
zlodejmi s kufríkmi úplatkov. Scenár postupu prokuratúry a súdov býva asi takýto: Po oznámení poškodeného o spáchaní trestného činu bohatým podozrivým polícia za pomoci prokuratúry desať rokov prešetruje či bol spáchaný trestný čin až nakoniec oznámenie odloží. Po podaní žaloby poškodeným súdy desať rokov skúmajú žalobu až napokon na základe zastavenia trestného stíhania žalobu poškodeného zamietnu v rozpore s právnymi predpismi. Celé to dokumentuje moja bájka o sprivatizovanej spravodlivosti uvedená ako diskusný príspevok na stránke STV v časti reportéry .
Ako na JUDrov
Okradnutý Slovák sa obrátil na súdnu moc, aby potrestala zlodeja a nahradil mu škodu. Desať rokov súdy a prokuratúra skúmali jeho podnet, až nakoniec rozhodli, že okradnutý Slovák musí zaplatiť
zlodejovi vysoké trovy.
Po exekúcií vykonanej v prospech zlodeja s kufríkom na úplatky, prišiel o celý majetok. Prišiel tiež o zdravie, prácu a stal sa bezdomovcom.
Keď hľadal pre seba poživeň v smetiakoch, našiel fľašu. Keď
ju otvoril vystúpil z nej džin a hovorí mu:
„Ďakujem Ti, že si ma oslobodil. Som duch slovenskej jurisdikcie, no po nežnej
revolúcií ma uväznili, pretože som sa nedal sprivatizovať a odmietol som konať
poplatnú spravodlivosť. Za odmenu Ti splním želania, ale sudcom prokurátorom svojim stvoriteľom musím dať dvakrát toľko ako prostému občanovi." Vždy som chcel, aby na Slovensku bola spravodlivosť,
preto mojím želaním je, aby som oslepol na jedno oko.“ Hneď ako to povedal,
oslepol na jedno oko a ocitol sa v spravodlivom Slovensku.
Sprivatizovaná spravodlivosť.
Okradnutý Slovák sa obrátil na súdnu moc, aby potrestala zlodeja a nahradil mu škodu. Desať rokov súdy a prokuratúra skúmali jeho podnet, až nakoniec rozhodli, že okradnutý Slovák musí zaplatiť
zlodejovi vysoké trovy.
Po exekúcií vykonanej v prospech zlodeja s kufríkom na úplatky, prišiel o celý majetok. Prišiel tiež o zdravie, prácu a stal sa bezdomovcom.
Keď hľadal pre seba poživeň v smetiakoch, našiel fľašu. Keď
ju otvoril vystúpil z nej džin a hovorí mu:
„Ďakujem Ti, že si ma oslobodil. Som duch slovenskej jurisdikcie, no po nežnej
revolúcií ma uväznili, pretože som sa nedal sprivatizovať a odmietol som konať
poplatnú spravodlivosť. Za odmenu Ti splním želania, ale sudcom prokurátorom svojim stvoriteľom musím dať dvakrát toľko ako prostému občanovi." Vždy som chcel, aby na Slovensku bola spravodlivosť,
preto mojím želaním je, aby som oslepol na jedno oko.“ Hneď ako to povedal,
oslepol na jedno oko a ocitol sa v spravodlivom Slovensku.
Odporúčame