Česi sa báli jeho vplyvu.
Vyrobili politický proces.
To sú známe fakty.
Tiso nikoho nezavraždil ani nedal zavraždiť.
Česi sa báli jeho vplyvu.
Vyrobili politický proces.
To sú známe fakty.
Tiso nikoho nezavraždil ani nedal zavraždiť.
Kto im verí?
Čo je Pampúšik? :-D
Tiso nikdy nebol uznaný za vojnového zločinca.
Židia, vlastniaci tieto „osobitné legitimácie“, o ktorých Berlín informoval vyslanec Ludin, nemohli byť vysťahovaní z vlasti. Uvedený počet 35.000 Židov, ktorí boli uchránení pred transportmi, nachádzame aj v iných prameňoch, napríklad v dokumente z 30. júna 1942, ktorého autorom bol nemecký „poradca pre otázky Židov“ Dieter Wisliceny. V tomto dokumente je uvedený „údaj 35.000 Židov zostávajúcich na Slovensku“ (Tomeček R.: Slovenský katolícky kňaz a prezident Jozef Tiso (1887–1947)).
Ako uvádza Rychlík, počet perzekvovaných osôb v období druhej svetovej vojny na Slovensku bol pomerne nízky v porovnaní s inými Nemcami okupovanými krajinami, či inými nemeckými satelitmi (Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko), ale aj „v porovnaní s represáliami komunistického režimu po roku 1948...“ (Rychlík J.: Perzekúcia odporcov režimu na Slovensku 1938–1945. /K problematike charakteru ľudáckeho režimu/ In: Slovenská republika 1939–1945 očami mladých historikov. IV. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Banská Bystrica 14.–15. apríla 2005, s. 134).
Dr. Tiso sa usiloval zachrániť pred smrťou čo najviac Židov. Vďaka jeho prezidentským výnimkám unikli istej smrti desaťtisíce Židov. Ich počet sa podľa rôznych prameňov pohyboval v rozsahu 35–40 tisíc. V telegrame nemeckého vyslanca Ludina do Berlína dňa 26. 6. 1942 sa uvádza, že „35 000 Židov získalo osobitné legitimácie“ (Heim S. Deutsches Reich und Protektorat Böhmen und Mähren Oktober 1941 – März 1943, s. 431).
Aj Hácha bol kolaborant?
Ja si nemyslím, že ťa presvedčím. Si ako pamäť ROM. Niečo ti do nej komunisti nahrali a nie je možné v nej niečo zmeniť.
Fakty nie sú subjektívne. Buď je niečo fakt alebo nie je. :-D
Si naozaj zabrzdený. :-D
Fakt (lat. factum - urobené, učinené, čo sa stalo skutočnosťou) je to, čo je, alebo čo sa deje; stav vecí, skutočnosť, to, čo je nezávislé od myšlienok, názorov, predstáv, prianí a vzdoruje im ako vonkajší prvok. Fakt je niečo, čo je v protiklade k všetkému iluzórnemu alebo prosto vymyslenému, ale aj proti tomu, čo je podľa určitých pravidiel myslenia nevyhnutné - odtiaľto pochádza morálne a právne rozlíšenie medzi tým, čo je "de facto" (sk. podľa faktu) a "de iure" (podľa zákona). S tým suvisí aj Kantovo rozlíšenie medzi tým, čo "je", a tým, čo "má byť".
Ale asi nie si schopný taký text pochopiť. :-D
Tiež to tak mám.
Za vonkajší vzhľad nemôže, za vnútorný áno.
Takéto riešenie však neuspokojilo Macha a Tuku, ktorí sa usilovali úplne odstaviť Dr. Tisa a do úradu slovenského prezidenta dosadiť Tuku. Preto sa pokúšali od augusta 1940 organizovať proti prezidentovi komplot. Lenže tieto zákerné prípravy boli prezradené a aj toto utvrdilo Jozefa Tisa v presvedčení, že musí ostať prezidentom. Jeho otrasenú pozíciu však využili Tuka s Machom na presadzovanie radikálneho riešenia „židovskej otázky“.
Lenže prezident Tiso nezmenil svoj osobný postoj a Berlín opakovane dostával hlásenia nemeckých agentov o neochote prezidenta Tisa presadzovať tvrdé opatrenia proti slovenským Židom. Situácia sa vyhrotila natoľko, že nemecký vyslanec v Bratislave Ludin 4. februára 1941 oficiálne intervenoval u Tisa, aby neodporoval upevneniu moci a vplyvu ministerského predsedu Tuku, presadzujúceho na Slovensku požiadavky nemeckých nacistov.
Tiso nikoho nezavraždil.
Nikdy neakceptoval drastické riešenie „židovskej otázky“ a to bolo príčinou turbulencií na slovenskej politickej scéne. Vo vypätej situácii Alexander Mach podal demisiu, čím poskytol Hitlerovi zámienku po prvý raz osobne zasiahnuť do slovenskej politiky. Tiso musel 28. 7. 1940 pricestovať do Salzburgu, kde ho Hitler prinútil odvolať ministra vnútra a zahraničia SR Ferdinanda Ďurčanského a menovať dvoch nových ministrov. Ministerstvo vnútra pripadlo Machovi a ministerstvo zahraničia Tukovi.
Znechutený Tiso sa rozhodol abdikovať z postu prezidenta SR a utiahnuť sa do ústrania. Od tohto kroku ho však odrádzali nielen všetci významní politickí činitelia, ale aj jeho cirkevný predstavený, biskup Dr. Karol Kmeťko, v obave, že po jeho odstúpení sa nenájde na slovenskej politickej scéne osobnosť, ktorá by brzdila extrémistov a chránila krajinu i jej obyvateľov pred omnoho väčším zlom. Na toto naliehanie sa Dr. Tiso rozhodol zotrvať v úrade
Prečo ma oslovuješ Pampúšik? Máš nejakú psychickú poruchu? :-D
V deň vzniku Slovenského štátu Židia na Slovensku vlastnili 100 percent priemyselných liehovarov, 80 percent drevárskych a takmer 50 percent družstevných podnikov, 38 percent píl a 21 percent živnostenských koncesií, takže 3,5 percentu slovenských Židov patrilo približne 50 percent národného majetku (porov. Novanská Kručayová K. – Švecová A.: Arizácia – negácia práva na vlastníctvo v Slovenskom štáte (1939–1945), s. 95).
Dr. Tiso na to neraz poukazoval, no antisemitizmus kategoricky odmietal. Sám sa vyjadril: „Som za obmedzenia ich hospodárskej moci, lebo je neudržateľné, aby 3,5 percenta občanov vlastnilo skoro 50 percent národného majetku, ale neľudskosť zamietam! Aj váš kódex“ (Cagáň I.: Jozef Tiso a Židia – úlomky zo zamlčiavaných skutočností).
Bastilu strážilo 32 švajčiarskych vojakov 82 veteránov (invalidov), ktorí boli vojakmi neschopnými poľnej služby.. Vyjednávali, pustili vzbúrencov dnu a oni ich zlynčovali.
V Bastile bolo v tom čase 7 väzňov.
Vo Francúzsku to vyvolalo rozhorčenie, obrátili sa na renomovaných historikov, a tí to potvrdili. Vraj tým podkopali základy francúzskej republiky, francúzska hymna Marseillaisa je symbol revolúcie.
Postupne to upadlo do zabudnutia a historický konsenzus trvá ďalej.
Takúto hodnotu má tvoj historický konsenzus.
Kto je hrdina?
Historický konsenzus? To je čo?
Neporovnávaj ma s Kotlárom, nič o mne nevieš.
Tiež ma komunisti všeličo učili. Keďže sa zaujímam o našu históriu od vzniku ČSR, tak som si po páde socializmu začala zháňať informácie, aby som ich porovnala s tým, čo ma učili v škole. A tie zdroje sú nezávislé (Kanada, USA, a pod.) Pomocou tých informácii som sivytvorila názor.
Podobne je to napr. s českým prezidentom Háchom. Tiež ho komunisti označili za nemeckého kolaboranta. Po revolúcii vyšlo najavo, že nechcel prijať funkciu. Ale významné české osobnosti ho prehovárali, aby to prijal, lebo chceli, aby tam bol Čech, ktorí pre Čechov urobí, čo bude môcť. Aby tam nebol nejaký riťolez. Aj tam bol historický konsenzus,
Alebo francúzska revolúcia - dobytie Bastily. Tam bol tiež historický konsenzus. A zrazu sa objavil francúzsky historik, ktorý na plnú hubu povedal, že dobytie Bastily nebolo žiadne hrdinstvo.
Keby nebol Mečiar, možno by sme stále žili v Československu.
Ale stále by sme boli Slováci.
Ktorí z nich boli prítomní pri tých udalostiach?
Ja sa neriadim žiadnym presvedčením, ja som študovala veľa zdrojov s rôznymi názormi a dopátrala som sa k istému výsledku.
Dokonca som sa v mladosti rozprávala aj s obyčajnými ľuďmi, ktorí v tej dobe žili.
Kleronáckov som nikdy nestretla.
Jedna vec je, či žijú ľudia, druhá v akom štáte.
Čomu nerozumieš v tomto texte?
V roku 1939 newyorský rabín Weiss poslal prostredníctvom Konštantína Čulena odkaz Slovákom: „My vieme, že v židovskej otázke v Európe ani na Slovensku nebudete rozhodovať vy. To je vec Hitlerova.
To, čo povedali priami účastníci a svedkovia udalosti, sú bláboly, čo vykonšpirovali ľudia, ktorí falšovali fakty kvôli politickým účelom, sú pre teba fakty.
Komunisti ti poriadne vypláchli hlavu.
Stará ježibaba sa škvarí v pekle.
Niečo také odporné mať v rodine, tak vraždím.
Ja som napísala fakty, ty si na ne reagoval duševnými zvratkami bez akéhokoľvek argumentu.
Ako zvyčajne.
Nauč sa diskutovať..
Aj demokracia má svoje slabiny.