Ako irónia skvelé, ak realita hrôza. Toto silené a nútené národovectvo a naviac z úst tvora ktorý nedokáže jasne formulovať a argumentovať takmer nič je skôr smutno-trápne. A tým neustálym vymýšľaním si hovadín typu národné menu možno zaradiť medzi ďalšie trápnosti nášho formálne jediného snsáka u nás. Mali by ho strčiť do sklenenej búdky vedľa tej štangle čo dal postaviť u parlamentu a ukazovať toto nahnedlé stvorenie deťom ako vyzerá etalón národnej blbosti. Posledná takýto národný počin bolo určenie národného železničného dopravcu. Ta k to Vám poviem to sa potom za SK hanbím. Ak cestujete vlakom tak určite viete o hovorím. Na Sk snáď neexistuje vlak ktorý by denne nemeškal, kvalita vozňového parku katastrofa, zopár nových súprav a to je všetko, železničiari miesto uniforiem montérky typu obsluha smetiarov. Sprievodcovia s najlacnejším plastovou pečiatkou dátumovkou na krku - no na trpký úsmev. A to nehovorím o finančných úspechoch tejto firmy, opravy tratí z peňazí EU a trápne dlho.