Prečo sa nesmie písať ani hovoriť o minulom "režime"?
Plakať nad rozliatym mliekom asi nemá veľký význam. Možno si devana a všetci s ňou súhlasiaci spomenú, ako spontánne vyšli ľudia do ulíc za koniec socialistickej diktatúry. Nenašiel sa NIKTO, kto by ľudí upozornil, že má aj kapitalizmus nejaké tie negatívne stránky. Ako je to možné? Človek proste asi nedokáže dlho žiť v klietke, ani keby bola zlatá.
Na druhej strane, čo tak namiesto vyplakávania, začať so životom bojovať? Bojovať s tými, ktorí nám ukradli výhody skončenia diktatúry? PREČO BOLO NA SLOVENSKU Z ÔSMYCH REFEREND PLATNÉ LEN JEDNO???? Vôbec pri tom nie je dôležité, ako by dopadli, hlavné je, aby boli platné. Aby všetci, koho pošleme zastupovať nás vedel, že keď nebudeme spokojní, vieme sa spojiť a vyjadriť svoj nesúhlas. Ale to sa na Slovensku nenosí. Stačí sa pozrieť na tých pár statočných, ktorí do ulíc idú, akú majú podporu zo strany ostatných. Na Slovensku sa nosí VYPLAKÁVANIE ZA STRATENÝM a to ešte samozrejme s absenciou objektivity.