Vedecká práca nemôže byť predstieraním vedy, seriózna oponentúra nesmie byť "ja na bráchu, brácha na mne". V tom si iste rozumieme.
Vedecká práca nemôže byť predstieraním vedy, seriózna oponentúra nesmie byť "ja na bráchu, brácha na mne". V tom si iste rozumieme.
V zdravom prostredí sa má presadiť kvalita v konkurencii, v nezdravom prežíva aj podpriemer. Nikto tu nenamieta proti tomu, aby na univerzity prišli aj odborníci z praxe a mali možnosť pôsobiť na akademickej pôde, ak o to majú záujem a majú potrebné schopnosti. Treba si však uvedomiť, že charakter práce je rozdielny, aj keď je to v rovnakom odbore. Okrem iného, v praxi sa využíva existujúca báza poznatkov a postupov, kým prostredie vedy sa má snažiť o jej rozširovanie. Skôr by sa mi pozdávalo pokračovať v snahe o dotiahnutie vynikajúcich absolventov a doktorandov z kvalitných zahraničných univerzít, najmä z prvej päťstovky a vytvoriť im osobitný, možno štátom dotovaný, priestor na našich univerzitách.
Tituly sú iba prostriedky tlaku na ľudí, ktorí pracujú v akademickej sfére, aby sa snažili uzavrieť výsledky svojej želateľne vedeckej práce v rozumnom čase, aby táto práca prešla želateľne serióznou oponentúrou a obhajobou a umožnila kandidátovi na získanie daného titulu uvedomiť si, kam vo svojom poznaní a získavaní skúsenosti vo svojom odbore dospel. Odbúravanie takého systému alebo jeho devalvácia znižovaním požiadaviek na kvalitu je negáciou celého vzdelávacieho systému. V hospodárskej praxi sa môžu vyskytnúť odborníci s vedeckými ambíciami. Aj bez osobitných politík, ktoré by sa zameriavali na ich umelé presadzovanie do akademického prostredia si nájdu svoju cestu na univerzity. Rozumní univerzitní učitelia ich pozvú na hosťovské prednášky, do grémií, habilitačných komisií atď.
Odporúčame