Aj ja mám jeden pribeh kedy ma prekliali, ak chceš, niekedy to napíšem a venujem to tebe
Aj ja mám jeden pribeh kedy ma prekliali, ak chceš, niekedy to napíšem a venujem to tebe
Milan, najprv som si myslela že sa pýtaš mňa, potom mi došlo že to patrí Malinovej. Ja som predtým tiež viac písala, no ja píšem a hovorím keď mám niečo na srdci a teda mám čo povedať. Možno je to aj Malinovej prípad
Skutočnýpatriot a Milan,ďakujem ža váš názor, ja vám ho neberiem a aj keď svojim spôsobom môžete mať pravdu, ja si predsa len nechám ten svoj
Dobré ráno stará mama :-)
Ale bez srandy, oceňujem ak si niekto dokáže priznať že sa zmýlil. A radšej neskôr ako nikdy. Na záver jedna nevyžiadaná rada. Skús si občas prečítať, vypočuť nejaké alternatívne médiá, rozšíriš si obzor a keď ako tvrdíš že používaš vlastný rozum, rýchlo zistíš čo je pravda a čo konšpirácia.
Pekný deň ti prajem
Ďakujem, ale žiadny zázrak, proste je to tak, na niečo máme rovnaký názor, na nieco nie. Aj tebe pekný večer
Luna, to sú tie úskalia písomnej komunikácie keď sa ľudia nepoznajú, niekto niečo napíše a vôbec to nemyslí tak ako to ten druhý pochopil. Na každý tvoj nesúhlas by som mohla oponovať a vysvetlovať ale navrhujem nechať to tak, netráp sa, nič ti nemám za zlé a samozrejme nemusíme mať na všetko rovnaký názor.
Aj tebe prajem pekný víkend
Neberiem to v zlom, ale si vedľa ako tá jedľa. Okrem niektorých mojich názorov nevieš o mne nič. A odkiaľ vieš že ma podporuje a že si to nevážim. Naopak, ja makám od rána do večera, všetko si kupujem za svoje a aj doma robím všetko ja. Navyše keď som sa za neho vydávala, ešte chorý nebol. Okrem toho on mi nemá čo tolerovať, lebo ja nič čo sa nemá, nerobím. To ja som tá, čo mu toleruje neskutočne veľa. A ešte toľko že nikdy nehovor nikdy, nevieš čo by si robila v určitej situácii ak by si bola v koži toho druhého
Len sa ty neboj pálenka, Rusko je krásna krajina a po vojne tam určite pôjdem
Áno, bolo by to iste príjemné, pretože čím som staršia, tým viac túžim po kľude a tichu, no zatiaľ sa musím uspokojiť s tichom našej chaty
Zdravím aj teba Luna, áno sú to úsmevné spomienky, ale ľudia sú rôzni a ja som skôr individualista, preto s cestovkami som nechodila, skôr často na blink že dokonca ani ubytovanie som nemala dohodnuté, bol to istý druh adrenalínu. Ani som nikdy nezablúdila :-) akurát som raz nevedela nájsť svoj apartmánový dom. Bolo to prvý večer po prílete a bolo to preto že som si ešte nezapamätala ako sa volá. Skončilo to tak že som si stopla taxík a ukázala som mu prospekt z cestovky ktorý som z neznámych príčin mala pri sebe. A taxikár ho spoznal....
Aj ja vás oboch rada vidím a pozdravujem. A teba E. beriem za slovo s tou Korzikou, možno raz....
Vo Francúzsku, aj v Paríži som bola niekoľkokrát, naposledy v roku 2001. Bola som tam sama s 2 deťmi na vlastné triko, bez cestovky. Akurát som tam mala jednu kamarátku, s ktorou som sa stretla raz a poučila ma čo a ako. Hlavne po ôsmej večer v žiadnom prípade do metra, rovnako nie do určitých štvrtí. No bola to celkom divočina, horúčava, drahota, milión ľudí, smetiari zrovna štrajkovali tak ulice boli plné odpadkov. Keď sme stretli belocha, ktorého sme sa chceli niečo spýtať, tak to bol turista. Domáci parížania boli všetko inej pleti. Väčšina parížanov sa už totiž odsťahovala kvôli bezpečnosti na vidiek. Ale aspoň sme videli všetko čo bolo k videniu vrátane Disneylandu, čo si najmä deti užili. Potom sme ešte boli v roku 2016 v Saint Tropez a tam bol kľud a bezpečno a ani ceny sa nám nezdali šialené, pretože medzitým aj u nás sa zdražilo.No už stačilo, už tiež netúžim po tej " západnej civilizácii "
Luna zdravím, ja súhlasím, odjakživa ma udivuje ak ľudia tvrdia že chcú byť šťastní, lebo tiež tvrdím že šťastie nie je permanentný jav, len prchavé okamihy života. A tak je to správne, veď keby sme boli od rána do večera každý deň šťastní, tak by to už nebolo niečo vzácne ale niečo všedné. Ja som si pred 13 rokmi prečítala knihu "Tajomstvo" a odvtedy ďakujem za všetko, za každú maličkosť. Každý večer ďakujem za deň ktorý som prežila, za všetko dobré čo sa v ten deň stalo, za zdravie svoje aj svojich blízkych, za zákazníkov ktorých mám, za jedlo na stole, za strechu nad hlavou a nezabudnem poďakovať aj zato aby aj nasledujúci deň bol taký istý dobrý
Odporúčame