Nedá sa mi nereagovať...
Stretol som raz staršieho človeka, došla akosi reč na život a veci okolo toho.
Ten pán mi hovorí, že nikdy v živote tak nehladoval, ako za tatíčka Masaryka.
To bola tá prvá ČSR. A vieme veľmi dobre, že najväčšia vlna vysťahovalectva z republiky bola práve za tej prvej ČSR.
Asi vtedy vznikla aj jedna veľmi clivá a dojímavá pieseň, ktorú si zložili ľudia, čo žili v tej dobe:
"Keď sa Slovák od svej vlasti, odberal,
na Kriváni na tom vŕšku, zavolal.
Na Kriváni na tom, vŕšku ešte raz,
ozýva sa po doline smutný hlas.
Zbohom otec, zbohom mati, sestra, brat,
ja už musím ísť do sveta, vandrovať."
Nápev a slová tejto piesne sa dajú vygúgliť ak niekto má záujem...
Tak nejako mi príde, nie je toto aktuálne aj dnes? Aj keď je mi jasné, že život je kdesi inde, netreba sa trepať do Ameriky na lodi mesiac....
Zaujímavé je aj toto, zo života Slovákov v zahraničí od 1900:
