5. Možno by stálo slovenským filmovým tvorcom za úvahu konečne skúsiť nejaký pozitívnejší žáner. Toho smútku a negativizmu je už akosi veľa, alebo sa mýlim?
5. Možno by stálo slovenským filmovým tvorcom za úvahu konečne skúsiť nejaký pozitívnejší žáner. Toho smútku a negativizmu je už akosi veľa, alebo sa mýlim?
4. Summa-summarum - prípeh je krásny, filmové stvárnenie už také krásne nie je (z hľadiska dojmu). Dielo je vhodné pre divákov s umeleckým cítením, ale len čo sa obrazu a hudby týka. Herecké výkony nekorešpondujú s týmto vysoko umelecky mieriacim štýlom. Hoci pre mňa osobne je tmavosť filmu a zvolená hudba neatraktívna, naopak pre niekoho to môže byť lákavé, pôsobí to umelecky a netuctovo. Porovnávať ten film s bežnou americkou, alebo európskou produkciou nemá význam, týmto smerom sa autori ani nesústredili. Opačne, je zrovnateľný s nezávislou non-mainstreamovou produkciou(hoci aj z USA, lebo aj tam sa točia dobré filmy). Film bežného diváka nudí. Umelecky orientovaného človeka istým spôsobom núti pozerať ďalej, lebo tento typ diváka čaká na nejaké magické momenty,hoci je ich tam veľmi málo(ak vôbec). Strašne som chcel, aby tento film bol dobrý a neskutočne som to autorom prial, ale o to viac som sklamaný.
3. Jedna dôležitá poznámka k uveriteľnosti príbehu. Skrátim to - príbehu som skrz hereckých výkonov neveril. Minimum dialógov v niektorých filmoch nie je negatívum, ale je to výzva pre herca, režiséra, kameramana, hudobného skladateľa...atď, čo v tomto prípade opäť nebolo zvládnuté. Majstrovskými kúskami v tomto žánri sú Tri gaštanové kone, alebo Ondráš Machuľa v Neprebudenom. Tam tých dialógov tiež nie je veľa, ale ten veľkolepý dojem a sila, čo z tých filmov ide, to je zážítok, tam sa mohli autori inšpirovať. Faktom je, že drvivá väčšina starých hercov ten dedinský život aj reálne žila a mali ho v krvi, vedeli aspon sčasti, čo je tvrdá robota, ako vyzerá bieda a to si dnešný herec zijúci v Bratislave bohužial nemôže osvojiť ani keby chcel. Toto sa nedá naučiť, toto si treba odžiť, preto sú tie staré snímky také uveriteľné. A to platí aj o režiséroch a aj prostredí, kde sa točilo. Tie dediny v 60tych rokoch ešte fakt vyzerali ako v roku 1890 a boli teda reálne.
2. Je to síce efektné, ale tak na 5 minút. Divák sa časom stráca a nesústredí sa na dej pre jeho vizuálnu nekonkrétnosť. Chápem, že to mohol byť zámer, ale pre väčšinu divkov to malo opačný efekt, že film po 10-20 minútach prepli. Prehlučenosť hudby a miestami nekonkrétne dialógy sú ďalším negatívom. Odrádza to, divák sa opäť stráca. Herecké výkony radšej hodnotiť nebudem, aj keď k slovenskej klasike to rovnať samozrejme nemožno. Chápem však, že aj herecké umenie sa rokmi niekam posúva a aj slovenčina a jej prejav na plátne podľahla vývoju. Treba však povedať, že herecké výkony nepôsobia vierohodne, neplynie z nich autentičnosť a
miestami sú dramatické situácie preafektované, alebo opačne neprecítené, až ploché. Bebjak netočí zlé filmy, ale nie všade sa jeho patetická pochmúrnosť hodí. Hoci je film drámou, jeho štýl sa na to nehodill. Hudba bola kvalitná, ale aj v tomto prípade nie uplne korešpondovala s charatkerom filmu. K velikánom typu Cikker, Stračina a iným sa rovnať nemôže.
Takže zhrnieme si to trochu obšírnejšie. Začnem najprv témou, dielom a autorom. Hronský písal diela rôznorodé, bol schopný písať aj literatúru pre deti a mládež napr. Smelý zajko v Afrikem, kde prejavil svoju dobrodružnú povahu a samozrejme aj prívetivý humor. Vedel však veľmi presvedčivo písať, dá sa povedať, ťažké diela typu Jozef Mak. Ťažkosť tohto diela nie je tak ani v jeho zápletke, či celkovom pochopení príbehu, skôr tu ide o akési vcítenie, pochopenie filozofie žitia a uvedomenia si podstaty tragickosti jednoduchého slovenského človeka. Alegórií a symbolov je v diele dostatok, čo si myslím, že bolo aj jedným z hlavných cieľov tvorcov filmu, aby to dostatočne umelecky stvárnili aj vo filme. A tu je vlastne aj kameň úrazu celého filového stvárnenia. Režiseér, alebo skor skôr celý autorský tím sa nerozvážne vydal cestou vizuálnej expresívnosti. Príliš veľa tmy, tmavých zábov s kontúrami postáv, minimum svetla a v podstate aj minimum farieb malo vyvolať ponurú náladu celého deja,
Odporúčame